Hovoriť o nej pasívne je niečo iné, ako zažiť akciu :)

Niektorí z našich žiakov si to vyskúšali v pondelok na vlastnej koži. Táto „návšteva“ podnietila rozhovory aj o tom, čo sa deje v škole a otázky: „A vrátia sa ešte?“ alebo „Prečo neboli v našej triede?“

Nuž, nevieme dňa ani hodiny.

Poďakovanie za túto aktívnu formu prevencie patrí PZ SR.

Celú kolekciu nájdete po kliknití TU.

24. január v kalendári žiari ako Medzinárodný deň komplimentov. Je umenie kompliment dať, no rovnako veľké umenie je vedieť ho prijať. U nás v V. oddelení ŠKD sme ich rovno uviedli do praxe vo forme voľby „Hviezdnej osobnosti“ za prvý polrok tohto školského roka.
Deti dostali úlohu premyslieť si, kto podľa nich urobil najväčší pokrok v správaní sa v klube v našej skupine. Kto sa zmenil v tom, ako je nápomocný, koho motivácia pracovať v kruhu a nerušiť sa zmenila najviac. Kto býval ironický a teraz sa mu darí nebyť.  Meno, ktoré im v tej súvislosti napadlo, mali tajne napísať na lístok. Po spočítaní najväčší počet hlasov získal Miško Greško.
Nezostali sme len pri voľbe. Aj deti, ktoré mu udelili hlas, aj deti, ktoré dali hlas inému, sa mali zamyslieť, v čom podľa nich ten pokrok uňho nastal. A toto všetko si uňho všimli a ocenili.
Keď ideš po schodoch a chodbe, už nebeháš.
Pri futbale si býval hlučný, keď to niekomu nešlo, už sa ti darí nebyť.
Keď sa v kruhu rozprávame, už nešomreš, počúvaš a my sme s prácou skoro hotoví.
Nevykrikuješ, keď niekto hovorí.
Keď ti niečo vadí, najskôr to riešiš.
Keď si nedoniesol veci do krabice od topánok, pomohol si s menovkami a zbalením, aby si aj ty prispel.
O dosť menej sa vysmievaš a skáčeš do reči, ako si zvykol.
Už nenadávaš.
Pre Miška bolo nezvyklé počuť toľko príjemných postrehov na jeho adresu. Dal to ale skvelo. 😊
Miško, pokročil si, pokračuj. Veríme, že sa ti podarí takto fungovať aj v triede - s Adamom.

Každoročne sa naši žiaci zapájajú do recitačnej súťaže v prednese poézie a prózy Hviezdoslavov Kubín. Tento rok bol veľmi vydarený a porota mala neľahkú úlohu vybrať tých najlepších, pretože postúpiť do ďalšieho kola mohol z každej kategórie len jeden súťažiaci. Našu školu budú v okresnom kole reprezentovať títo žiaci:

I. kategória

Alica Miháliková (3. B) prednes poézie

Júlia Lunterová (4. B) prednes prózy

II. kategória

Michal Leško (5. A) prednes poézie

Simon Mário Almáši (6. A) prednes prózy

III. kategória

Lukáš Ružbacký (7. A) prednes poézie   

Vendelín Slavko Almáši (9. A) prednes prózy

Víťazom blahoželáme a ostatným súťažiacim ďakujeme za ich záujem o knihy a umelecký prednes.

Niekto si pomyslí, že je to len hra. A práve chvíle „len zábavy“ sú pre deti aj nás, klubových učiteľov, najväčšia fuška. Deti z voľnej hry vedia získať množstvo cenných skúseností a poznatkov.
Súčasná doba ponúka (nielen) pre deti pretlak podnetov. Je pre ne stále ťažšie sa „nenudiť“ a tvoriť dej hry s kamarátmi bez toho, aby to za nich niekto vymyslel. Zapojiť sa ku klbku už hrajúcich sa detí a nájsť si medzi nimi svoje miesto (niekto je recepčný, iný kuchár, chyžná, či upratovač), je náročnejšie, ako by sa zdalo.
Je vzácny dar a zároveň majstrovstvo oboch strán, že sa to môže diať v bezpečnom a dôverujúcom prostredí, ktoré klubový učiteľ s deťmi tvorí.
Dohodnúť pravidlá, dodržať dohody, rozvíjať priateľstvá, zvládnuť rozdielnosť názorov bez kriku a hnevu, učiť sa hovoriť tichšie, aby som mojou hrou iných nerušil, požiadať o pomoc, dbať na vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť iných, upratať po hre, hľadať kompromisy, naučiť sa striedať, brať ohľad na seba a aj na iných, trpezlivosť, podpora, ospravedlnenie.... A hlavne – uvedomovať si zodpovednosť za vlastné konanie. Aj keď sa mi darí, aj keď robím chyby. Uznajte, že tam „len“ nemá čo hľadať. To sú výzvy a situácie s veľký presahom do ďalšieho života.
No a (klubový) učiteľ potrebuje byť odhodlaný, vytrvalý a obdarený schopnosťou vypočuť ich, pomôcť, koordinovať, podporiť a dôverovať v tom im aj sebe. Pretože v triede vie byť niekoľko hrajúcich sa skupiniek zároveň.
Pre všetky vyššie spomenuté dôvody využívame v ŠKD aj prvok „voľná hra“. A možno by sa k nám niektorí dospelí do tej voľnej hry mali na chvíľu pripojiť. :) Čo myslíte?

Niektoré vtáčiky pred príchodom zimy odlietajú do teplých krajín a niektoré sú u nás celý rok. Vtáčiky, ktoré ostávajú cez zimu, môžu trpieť nedostatkom potravy, a preto sme sa v III. oddelení rozhodli, že sa im pokúsime uľahčiť prežitie v týchto mrazivých dňoch a vyrobili sme im niekoľko jednoduchých kŕmidiel, ktoré sme rozvešali po našej školskej záhrade. Odmenou pre nás je nielen dobrý pocit, ale aj ich krásny spev.

Dňa 11. 1. 2024 sa uskutočnilo školské kolo biologickej olympiády v kategórii C, ktorej sa zúčastnilo 13 žiakov z 8. a 9. ročníka.

Umiestnenie súťažiacich je nasledovné:

1. miesto – Daniela Leštáková 8. A,

2. miesto – Martin Sitár 8. A,

3. miesto – Ema Zacharová 9. B.

Prví dvaja žiaci postupujú do okresného kola. Víťazom srdečne gratulujeme a ďakujeme všetkým zúčastneným žiakom za aktívny prístup k učeniu sa prírodovedných predmetov. Víťazom držíme palce v okresnom kole!

Je to kúzlo alebo veda? Tak túto otázku si opakovane položili mnohí účastníci netradičného predstavenia, ktoré sa konalo v našej škole v predvianočnom čase. Našťastie každá otázka malých aj veľkých zvedavcov bola počas predstavenia zodpovedaná majstrom „kúzelnej fyziky“, pánom Michalom Figurom (popularizátorom fyziky a tvorcom zábavno-vzdelávacieho predstavenia s fyzikálnou podstatou).

Žiaci boli svedkami série zaujímavých experimentov s často neočakávaným dejom a rovnako neočakávaným rozuzlením. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií. Ako je možné, že nás film v 3D kine vtiahne priamo do deja? Ako vidia naše oči? Ako je možné, že keď naplnená cisterna prudšie zabrzdí, tak ju náklad neprevráti? Prečo LED žiarovky šetria energiu, no niektorí ľudia môžu cítiť nepohodu pri ich používaní? Ako dosiahnuť, aby ľahké pierko a pomerne ťažká matica dopadli z rovnakej výšky na stôl v rovnakom čase? Tieto a mnohé ďalšie experimenty sa nám odohrali pred očami a niektorí žiaci si ich vyskúšali na vlastnej koži.

Pridanou hodnotou predstavenia bol fakt, že aj zdanlivo zložité javy sa dajú demonštrovať pomocou bežne dostupných predmetov, ktoré máme doma. Fyzika je veda nášho každodenného života, ktorej zákonitosti (zákony prírody) platia pri každom našom kroku a každej činnosti. Je to živá veda, nie len vyučovací predmet v škole plný čísiel, písmen a vzorcov.

Takže priatelia, nech je váš vek akýkoľvek hrajte sa! Buďte zvedaví, pýtajte sa a bádajte. Môže vám to priniesť veľa nových zážitkov, radosti a spoločne stráveného času.

V januári si pripomíname dva významné dni pre nevidiacich a slabozrakých. 4. január sa slávi ako Svetový deň Braillovho písma a 15. januára prebieha verejná zbierka Biela pastelka na podporu nevidiacich a krátkozrakých.
Tieto dni sme si v II. oddelení pripomenuli viacerými aktivitami. Rozprávali sme sa o nevidiacich, ich každodennom živote, ich školách a vzdelávaní. Vyskúšali sme si, ako vnímajú priestor, čítajú a píšu. Spoločne sme si vyhľadávali informácie o tom, kto to bol Louis Braille, prečítali sme si jeho životný príbeh a oboznámili sa s prvou verziou jeho písma. Braillovo písmo je špeciálny druh písma resp. systém písania, určený pre nevidiacich a slabozrakých. Funguje na princípe plastických bodov vyrazených do papiera, ktoré čitateľ vníma hmatom. My sme sa pokúsili pomocou tohto systému napísať svoje mená a rozoznávať ich hmatom. Tento dôležitý zmysel sme využili aj pri identifikácii rôznych predmetov.
Deti sa opäť naučili niečo nové a veríme, že vďaka týmto aktivitám budú tolerantnejšie a vnímavejšie

Mesiac sme sa pripravovali na návštevu ľudí v núdzi. Pomáhali nám aj naši rodičia. V utorok 5. 12. 2023 sme sa celá etikárska skupina aj s taškami, v ktorých boli darčeky (jedlo a oblečenie) premiestnili do domu pre núdznych. Na začiatku návštevy nám pán správca rozprával o vzniku domu a o tom, ako pomáhajú ľuďom v núdzi, čo všetko pre nich robia, napríklad pomáhajú aj Ukrajincom tým, že im platia lekcie Slovenčiny. Keď nám pán správca dorozprával o priebehu dňa v dome pre núdznych a nám už nenapadli žiadne otázky, zapojili sa do rozhovoru bezdomovci. Pýtali sme sa, ako sa dostali na ulicu, čo ich do domu pre núdznych priviedlo, či sú tu spokojní? Bezdomovci sú väčšinou ľudia s nejakým postihnutím, psychickými alebo fyzickými problémami, ktorí prišli o prácu a zmysel života a už sa nevedia zaradiť späť do bežného života. Ľudia bez domova boli veľmi milí a neskutočne vďační za všetky veci a darčeky, ktoré sme im priniesli. Bolo vidieť, že sa tešili z nás detí a pani učiteľky. Aj pre nás bolo zaujímavé počúvať o osudoch takýchto ľudí a dozvedeli sme sa aj niečo nové.