Aktivity v školskom klube

Aký jednoduchý a krásny nápad sa zrodil v hlave zakladateľky projektu Drevenô koliesko, pani Beatky Bobulovej! Z odpadových alebo čisto prírodných materiálov vyrábať niečo krásne. A do výroby zapojiť zdravotne znevýhodnených ľudí. Či už fyzicky alebo mentálne. 

Krabička plná drevených ovečiek nám počas celého týždňa pomáhala zamyslieť sa nad tým, že nie všetci sme zdraví, schopní pracovať. Dozvedeli sme sa, že jednotlivé kolieska mohol vypíliť a ohobľovať človek, ktorý sa pohybuje na invalidnom vozíku. Dierky navŕtať človek so sluchovým postihnutím. A krásne motúziky z ovčej vlny mohla upriasť pani s postihnutým zrakom. Krabičky s hotovými výrobkami kompletizujú aj ľudia s downovým syndrómom. 

Počas týždňa s ovečkou Belinkou sme sa dozvedeli aj mnoho informácií zo života oviec a pastierov. Potom sme z koliesok vyrábali prevliekaním vlny krásne huňaté ovečky. Pozrite sa, aké ozdoby sa nám podarilo vyrobiť. 

Bylinkárstvo má dlhú a bohatú históriu, ktorá siaha až do staroveku. Už starí Egypťania, Gréci a Rimania používali bylinky na liečenie rôznych chorôb a na výrobu mastí či voňaviek. V stredoveku boli hlavnými nositeľmi vedomostí o liečivých rastlinách mnísi v kláštoroch, ktorí pestovali bylinky v kláštorných záhradách a zapisovali svoje poznatky do herbárov. Na Slovensku bolo bylinkárstvo dôležitou súčasťou ľudovej medicíny. Tieto vedomosti sa často odovzdávali z generácie na generáciu. Dnes sa k bylinkárstvu opäť vraciame ako k prírodnej a šetrnej forme liečby.
A práve bylinkám a ich poznávaniu, účinkom a využitiu sme sa venovali v druhom oddelení. Zábavnou formou sme k jednotlivým rastlinkám priraďovali ich názov aj to načo ich používame. Dokonca sme sa ich snažili rozoznávať len čuchom so zatvorenými očami. Niektorým to išlo super. Spoločne sme si zahrali bylinkové pexeso a didaktickú hru „Ja mám. Kto má?“ ako inak na tému liečivé rastlinky. A nakoniec to najlepšie. Z nazbieraných liečivých byliniek sme si v školskom klube uvarili bylinkový čajík s medom priamo od včelára. Spolu s piškótami chutil úžasne.

Druhá májová nedeľa patrí všetkým mamám, tým, ktoré nás učia prvé kroky, utešujú nás, keď nám niečo nevyjde a vždy nás zahŕňajú nekonečnou láskou. Pri príležitosti Dňa matiek sme sa rozhodli pripraviť pre ne malé, no o to srdečnejšie prekvapenie.

Každá maminka dostala vlastnoručne zasadený kvietok v črepníku – symbol vďaky a lásky, ktorý jej bude robiť radosť aj dlho po sviatku. Aby sme úsmev na jej tvári vykúzlili ešte viac, ukryli sme do papierového počítača tajný odkaz. Zašifrované slová si každá maminka mohla rozlúštiť a objaviť tak milé posolstvo od svojho dieťaťa.

Týmto spôsobom sme chceli mamám poďakovať za všetko, čo pre nás robia. Lebo ich láska je tým najcennejším darom, ktorý nás sprevádza celý život.

Aj Zem má svoj sviatok, ktorý každoročne slávime 22. apríla. Začalo sa to v roku 1970, keď vedci a ekológovia ovplyvnení fotografickými a telegrafickými snímkami z kozmu dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme demonštračne vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu na ochranu Zeme so všetkým, čo ju robí jedinečnou. V tento deň sa milióny ľudí na celom svete spájajú s cieľom poukázať na environmentálne problémy, znečistenie a klimatickú krízu, ktoré ohrozujú ľudstvo aj našu planétu.

Tento významný deň má v sebe prínos pre všetkých hlavne v tom, že nás učí zamyslieť sa nad všeobecnými zásadami. Tie spočívajú v ochrane zdravia okolitej prírody a šetrení prírodných zdrojov. Jednou z týchto kľúčových zásad je recyklácia a tá bola pre nás v šiestom oddelení nosnou témou na zamyslenie sa, ktorým veciam dennej spotreby by sme vedeli dať druhú šancu, a tak aspoň malou troškou prispieť k ochrane našej vzácnej planéty.

Keďže Veľká noc sa tento rok prekrýva so sviatkom Zeme, pripravili sme si recykláciou aj dve veľkonočné dekorácie. Krabica z mlieka sa rýchlou úpravou premenila na črepník v podobe zajačika, ktorý môžeme používať celoročne a opakovane. Z papierových kartónov na vajíčka sme si vyrobili „zajkovu záhradku“, do ktorej sme zasadili žeruchu. Vytvorili sme si tak milú veľkonočnú dekoráciu a navyše sme získali zdravú surovinu pre náš spoločný výživný olovrant v klube. Nakoniec sme vrátili funkčnosť starým tričkám, ktoré sme nastrihali na pásiky a splietali sme z nich náramky a hračky pre psíkov. Výroba hračiek pre zvieratká deti tak bavila, že sa nám podarilo obdarovať a potešiť nielen všetkých našich domácich miláčikov, ale naplnili sme nimi aj krabicu, ktorú pošleme do útulku pre zvieratká. Veríme, že urobíme radosť ešte mnohým psíkom a mačičkám.

20. marec bol vyhlásený za Medzinárodný deň šťastia. Kedy sme šťastní? Vtedy, keď sa môžeme učiť, tvoriť, hrať sa, cvičiť a nasýtiť sa. V našom treťom oddelení školského klubu sme vytvorili mapu asociácií pocitu šťastia: 

Šťastný/šťastná som, ... keď je moja rodina šťastná, keď som zdravá, keď sa smejem, keď som pri rodine, keď som na počítači, tablete, keď sa smejem s kamarátkou, s rodinou, keď sa hrám, keď dostanem od učiteľky jednotky, keď sa zabávam, keď hráme futbal, keď prídem do školy. 

Škola nie je len miestom, kde sa učíme nové veci, ale aj prostredím, kde vznikajú tie najkrajšie priateľstvá. Byť obklopený priateľmi, ktorí nám dokážu vyčariť úsmev na tvári, je jedným z najväčších darov školského života. Spoločné zážitky, smiech cez prestávky, podpora pri skúškach či zdieľanie radostí aj starostí – to všetko robí školu nezabudnuteľnou.

Mali sme krásny nápad! Zachytiť šťastné chvíle na fotografiách a umiestniť ich do ručne vyrobených farebných rámov, čo dodáva spomienkam ešte osobnejší a veselší nádych. 

A tak sme sa s deťmi v našom oddelení školského klubu dostali k záveru, že šťastie môže mať rôzne podoby. Pre niekoho je to úprimný smiech priateľov počas prestávky, pre iného úspech v učení alebo obľúbený koníček. Niekedy sa šťastie prejavuje v malých veciach: teplé slovo, priateľské objatie alebo jednoducho podpora v ťažkej chvíli.

Tiež sme sa naučili, že skutočné šťastie nie je len o prijímaní, ale aj o zdieľaní.