Deň druhý - Uvítací ceremoniál, spoznávanie sa, prehliadka školy, geo-orientácia po Gaujiene, varenie tradičného jedla
Dá sa to všetko stihnúť? Predstavte si, že dá. A to sme do školy chodili každý deň o desiatej. V spoločenskej miestnosti sa usádzame na stoličky a uvítací ceremoniál sa začína. Decká v tradičných kostýmoch nám zatancujú a zaspievajú, zajhrajú na flautu, gitaru, iné zarecitujú. Pani zástupkyňa nás privíta a koordinátorka Gunita nás všetkých predstaví. Rozdá nám odznačiky - menovky. 
Po oficiálnej časti sa spoločne zahráme zopár hier na zapamätanie si mien a spoznanie sa - hier na prelomenie ľadu :D. Na konci hier sa rozdelíme do medzinárodných skupín a spoločne si prezrieme zákutia budovy z 18. storočia. Ako som už spomínala, budova patrila barónovi, no škola nesie názov po lotyšskom básnikovi menom Ojars Vacietis, ktorý tu študoval. Videli ste už v škole múzeum? Tak tu ho majú. Miestnosť plná kroník, fotografií zo školských lavíc, triedne kolektívy, učebnice a rôzne náradia z minulosti. To všetko sme tam mohli vidieť. Toto školské múzeum sa môže pýšiť aj ocenením za svoju zbierku. 
Po prehliadke školy smerujeme do suterénu budovy, kde sa nachádza malá školská jedáleň a kuchyňa. Veľkú nepotrebujú, v tejto škole je do 80 žiakov a asi 12 učiteľov. Na obed nám donesú zeleninovú polievku a ryžu s faširkou a smotanovou omáčkou s kôprom. Jedlá sa veľmi nelíšia o tých našich. Po obede ideme do okolia. Učiteľov sa ujme pán sprievodca a poukazuje a porozpráva nám o rôznych miestach dedinky a okolia. Žiaci to majú akčnejšie. Ich úlohou je nájsť miesta na fotografiách a na mieste si spoločne spraviť originálnu fotografiu. Tie najoroginálnejšie alebo najpresnejšie budú odmenené. Je príjemne teplo. Decká sa osviežujú nanukmi a zmrzlinou v neďalekom obchodíku s potravinami. Katka zebehne na poštu poslať domov pohľadnice. Kto príde do Bystrice skôr? Katka či pohľadnice? 
Po prehliadke sa stretávame v spoločenskej miestnosti a žiaci prezentujú svoj prvý výstup - tradičné recepty svojej krajiny. My sme si pripravili prezentáciu o bublanine. Dievčatá ju samy upiekli, postup pečenia nafotili a recept pripravili do prezentácie po anglicky. A bublanina bola vynikajúca. Lotyšská skupinka žiakov nám odprezetovala svoj tradičný recept na studenú cviklovú polievku a aby sme vedeli ako naozaj chutí, ideme do školskej jedálne si ju pripraviť. Ingrediencie sú nachystané. Žiaci v skupinách postupujä podľa receptu a polievka je čoskoro hotová. Jedným chutí, iným menej. A čo je v nej? Kôpor. 
Po varení sa aktivity v škole končia a deti odchádzajú do rodín, kde trávia spoločné popoludnie. Ema a Lucka sa vybrali napríklad do Estónska. Roman išiel do lanového parku a Veronika na opekačku. FOTOGALÉRIA

Deň prvý - cesta do Lotyšska a stretnutie s rodinami
Sú štyri rodiny ráno, rozvidnieva sa, pred školou stojí pár detí a rodičov pri minibuse. Posledné objatia a rady, nakladáme kufre a ideme pre Jakuba. Trošku zaspal. Budík nezvonil. :D Vyrážame na letisko v Krakove. Cesta ubieha pomaly, ale nám to nevadí. Podriemkávame. Pán šofér má plné auto vankúšov. Tešíme sa na cestu lietadlom, niektorí sa tešia no zároveň majú i obavy - veď letia prvýkrát. Prichádzame na letisko. Je malé, pred odletovou/príletovou halou robíme prvé spoločné foto. Vchádzame do haly a prechádzame letiskovou kontrolou, Roman takou podrobnejšou. :D Hľadáme bránu 5. Na monitore svieti nápis - Boarding - môžeme nastúpiť do lietadla. Tí, čo neleteli, sedia pri okne, aby si to čo najviac užili. Lietadlo vzlieta, letušky nás ponúkajú keksíkom a minerálkou, pozbierajú odpadky a už aj pristávame..."Vitajte na letisku vo  Varšave"... Let trval 35 minút. Letiskový transfer nás privezie k letiskovej hale a my smerujeme k ďalšej bráne. Máme chvíľu čas, tak decká pobehajú po obchodíkoch, zjedia si raňajky. Cesta do lotyšskej Rigy je zaujímavejšia. Už len lietadlo malo zaujímavejší názov. Vitajte na palube lietadla "Bombarderek". Pilot Patrik troška nezvládol pristávanie a zabrzdil tak prudko, že sme skoro okúsili tvrdosť sedadla pred nami...:D Odkladáme si batohy do úschovne, pretáčame hodinky o hodinu dopredu a vyrážame do centra Rigy, keďže máme asi 4 hodiny čas, kým príde posledná skupina študentov z Turecka. Stará Riga (ako ju volajú) je nádherná, starobylé domy, plno turistov, rieka Daugava pretekajúca mestom. Pozreli sme si niektoré z pamiatok a dali sme si spoločný obed a ochutnali tradičnú lotyšskú kuchyňu. Vraciame sa na letisko. Prvých stretávame Angličanov. Zvítame sa,  Louise si pamätá naše decká. Zoznamujeme sa s jej kolegom Adamom. Decká začínajú komunikovať v angličtine. Je to super pocit pre učiteľa, keď vidí, že jeho snaha nevyšla nadarmo. Schádzame na prízemie letiska a stretávame sa s ostatnými skupinami z Holandska, Portugalska, Talianska. Lietadlo s tureckou skupinou mešká vyše hodiny. Čakáme v autobuse a je nám horúco. Keď konečne prídu, vyrážame autobusom do cieľa našej cesty - do Gaujieny. Je to dedinka 8 kilometrov od hranice s Estónskom. Malá Leila - 9-ročná Angličanka, si sadá k našim deckám a kladie im zvedavé otázky. A naši žiaci sa poriadne snažia, aby sa dohovorili. Je 23:30, autobus zastavuje pred kaštieľom, ktorý kedysi patril lotyšskému  Barónovi fon Wulf. Teraz je to budova školy. Pred ňou stoja deti a rodičia, ktorí už netrpezlivo držia papiere s menom svojho hosťa. Decká odchádzajú do rodín. Jakub, Ema a Roman už poznajú svojich lotyšských kamarátov, ale Lucka a Veronika stretávajú prvýkrát svoje hostiteľské rodiny. Jedna vec nás zaujala. Je skoro polnoc a je len pološero a nie úplná tma. Lotyšsko je rovinatá krajina, slnko sa nemá kde schovať za kopec a navyše sme na severe. Tento jav tu nazývajú biele noci.  Decká odišli a my učitelia sa vezieme do Trissalinas - tu budeme bývať. Aké prekvapenie zažili tí, čo si poriadne nenaštudovali, aké miesto je to... :DDD Ja s Katkou sme sa ubytovali v malej chalúpke na ostrove v strede jazera, na ktorý viedol lanový drevený mostík. okolo prenádherná príroda, upravené prostredie a aj nejaké tie komáre. Ale to k bývaniu v kampingu patrí. Dobrú. FOTOGALÉRIA

Po kliknutí na doleuvedený link uvidíte, ako sme sa navzájom učili naše tradičné či známe tance. Po otvorení stránky sa objaví logo projektu. Na ňom sú monumenty z každej krajiny. Treba prejsť myškou na daný monument a ojaví sa vám názov krajiny a názov tanca. Keď na monument kliknete, uvidíte, ako to deťom počas stretnutia výborne išlo.  Okrem toho sú tu aj všetky výstupy, ktoré sme pripravili na projektové stretnutie - recepty tradičných jedál a prezentácie decembrových tradícií.
https://www.thinglink.com/scene/1013222319054651394
 

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/13082/146905   Od 13:50 min. si môžete pozrieť reportáž z Erasmus + olympijských hier počas projektového stretnutia. 

Viac tu: http://mladychemik.webnode.sk/chemicke-projekty/darcekovo/pre-erasmus/

Viac tu: http://nasa-vytvarka.webnode.sk/vytvarne-uspechy/vytvarne-sutaze/erasmus/

Termín: 14. -19. január

Žijeme spoločne a potrebujeme jeden druhého

To je názov projektu, ktorého súčasťou sme sa na dva roky stali my – naša škola. 2. projektové stretnutie programu Erasmus + sa u nás v škole v Badíne, konalo od 14.1 – 19.1. 2018. Už niekoľko mesiacov dopredu sme sa všetci – žiaci aj učitelia, intenzívne pripravovali na toto podujatie. Cítili sme, že je to pre nás všetkých obrovská príležitosť ukázať, že aj malá škola v malej krajine dokáže zorganizovať medzinárodné stretnutie na takej úrovni, ktorá prekvapí aj zahraničných partnerov.  Veľmi sa teším, že som našla vo všetkých kolegoch ochotu podieľať sa na akcii, ktorá ukázala projektovým partnerom, že aj škola zo Slovenska sa vyrovná moderným školám v Európe.

Na prvom stretnutí v holandskom meste Leiden sme schválili program, ktorý na Slovensku pripravíme.  Od októbra do januára sme pracovali na príprave aktivít, ktoré mali podporiť sociálne emocionálne učenie sa žiakov. Jednou z prvých úloh bolo nájsť hostiteľské rodiny pre deti vo veku od 8 – 15 rokov z partnerských krajín. Rodiny našich žiakov neváhali prijať do svojho rodinného kruhu cudzinca a pripraviť mu také prostredie, aby sa cítil u nás čo najlepšie. Je úžasné, že to, čo sa o nás Slovákoch hovorí – že sme pohostinný národ, sa v našich rodinách potvrdilo.

DEŇ PRÍCHODU

Všetci sme boli nedočkaví, kedy príde prvý autobus s deťmi a učiteľmi. O pol piatej večer dorazila prvá skupina.  Postupne prišli ďalšie partnerské tímy a nakoniec dorazil aj posledný tím z Lotyšska. Bolo príjemné vidieť, ako sa deti navzájom privítali, hlavičky plné otázok,  čo ich počas nasledujúceho týždňa čaká. A nielen deti, ale aj rodičia. :D Mnohé z detí spolu komunikovali cez e-mail a sociálne siete už pred stretnutím. Uvítanie bolo o to vrúcnejšie.

DEŇ PRVÝ

Hneď ráno deti čakala prvá slovenská realita. Ranné vstávanie do školy  na  7:40 je pre nás každodennou rutinou. No pre deti v projekte to bolo niečo nové. Ale zvládli to výborne, nikto nezaspal. Žiaci oblečení v slovenských krojoch privítali návštevníkov chlebom (doma pečeným) a soľou  a počas krátkeho kultúrneho programu sme predstavili ukážku slovenských folklórnych tancov, piesní a hudby. Školská koordinátorka predstavila učiteľov z každej krajiny a pán riaditeľ ich privítal v krátkom príhovore. Potom sme sa už pustili do pracovných povinností. Presunuli sme sa do školskej jedálne, kde už bolo všetko pripravené na varenie. Pre žiakov sme vybrali recept na bryndzové pirohy, ktorý do anglickej a obrazovej podoby spracovali ôsmaci s pani učiteľkou Katkou. Prvá výzva na zážitkové učenie sa. Každá skupina dostala pomocníka – slovenského žiaka, ktorý im pomáhal pri príprave cesta a bryndzovej plnky. Pomocnú ruku podali aj pani učiteľky Ľubka, Majka a Katka. A deti sa s tým popasovali výborne. Čo si navarili, dalo sa aj zjesť. A dokonca im naše pirohy so slaninkou či opraženou cibuľkou chutili. Ale nevarili len deti. Aj učitelia pomáhali, miešali, plnili, lepili pirohy a krájali slaninku. Aj badínske staré mamky nás prišli podporiť a pripravili pre hostí ďalšie tri tradičné recepty na ochutnávku – haruľu, bryndzové halušky a holbánsku fučku. Po obede sme sa spoločne vybrali na prehliadku priestorov školy. Koordinátor Henk pre našu školu priniesol darček – veľký banner s logom projektu. Teraz bol čas na prezentáciu tradičných receptov partnerských krajín. Žiaci alebo učitelia nám formou videa alebo prezentácie predstavili ich jedlá. Všetky recepty budú súčasťou medzinárodnej kuchárskej knihy, ktorú budeme dopĺňať počas jednotlivých projektových stretnutí.
FOTOGALÉRIA
Prvý projektový deň sme zakončili návštevou na Obecnom úrade v Badíne. Pán starosta hostí privítal v obradnej sieni, folklórna skupina Javory a Liesky spríjemnili toto podujatie svojím vystúpením a všetci zahraniční hostia sa na záver zapísali do pamätnej knihy, ktorá bude pripomínať túto vzácnu návštevu. Spoločná fotografia a malé občerstvenie. Okrem iného aj torta s erbom obce, na nej sviečky - jedna pre každú krajinu. Už si len niečo pekné zaželať a sfúknuť.  Po skončení návštevy sa deti pobrali do rodín a učitelia na spoločnú neformálnu večeru. Okrem pracovných povinností tento projekt priniesol aj nové priateľstvá, a tak sa bolo o čom dlho v príjemnej atmosfére rozprávať.
FOTOGALÉRIA

DEŇ DRUHÝ

Prídu k nám z televízie robiť reportáž! Dozvedeli sme sa pár dní pred hádam najväčšou pripravovanou aktivitou celého týždňa. Keďže sme mali partnerské tímy z rôznych krajín Európy, na utorok sme pripravili  medzinárodné olympijské hry Erasmus +. Pani učiteľky Lucka, Miška, Ľubka, Terezka a pán farár Roman spolu s deťmi všetko dôkladne pripravili. Ale aj tak, obavy, že sa niečo nepodarí tak, ako chceme, tu predsalen boli. A aj Perinbabka sa posnažila. Presne v ten deň  začalo poriadne snežiť. Pre deti z Portugalska či Talianska to bol krásny zážitok. Tam sneh nemajú, preto to bolo pre nich vzácne. Za tónov olympijskej hymny sa začal otvárací ceremoniál. Najprv atléti priniesli olympijskú vlajku a vlajku projektu Erasmus +. Potom nasledovala prehliadka súťažných tímov. Atléti každej krajiny priniesli svoju vlajku, potom zaznela školská olympijská hymna v slovenčine a angličtine. Atléti a rozhodcovia predniesli prísahu. Nasledoval kultúrny program, v ktorom si dievčatá siedmeho ročníka pripravili nádherný tanec vo farbách olympijských kruhov a malým Olafom. Tanec bol symbolický, v závere dievčatá vytvorili olympijký kvet - symbol tohotorčných Olympijských hier v Pchjongjangu, po ktorom krásna Grékyňa Christine priniesla pochodeň s olympijským ohňom, podala ju zástupcovi našej krajiny – pánovi riaditeľovi a on ju, ako to v ozajstných olympijských hrách býva, podal tomu najdôležitejšiemu človeku, ktorý zapálil olympijský oheň – koordinátorovi celého projektu Henkovi. Ten oficiálne otvoril prvé olympijské hry Erasmus +.  Atléti si síce zmerali sily v siedmich disciplínach, ale nešlo tu vôbec o to, kto bude silnejší, rýchlejší alebo kto vyššie vyskočí. Motto našich olympijských hier znelo – veselšie, šťastnejšie a priateľskejšie. Verím, že každý si dobre zabehal, zaskákal a zasúťažil. Tímy sa navzájom povzbudzovali, potleskom ocenili snahu druhých a aj sa zabavili. Kým žiaci súťažili, redaktorka RTVS urobila s niekoľkými učiteľmi a žiakmi rozhovor, čo tiež bola pre mnohých nová skúsenosť.  Po skončení disciplín nasledoval záverečný ceremoniál – odovzdávanie medailí, hymna víťazného tímu a odovzdanie olympijskej pochodne. Najviac sa darilo tímu z Lotyšska, ktorí si na najvyššom stupienku vypočuli svoju národnú hymnu a s hrdosťou si ju zaspievali. Ale nielen prvé tri víťazné tímy, ale aj všetci atléti dostali medaily ako pamiatku na toto vydarené podujatie. Zaznela opäť školská olympijská hymna – taká chytľavá melódia, že si ju počas nasledujúcich dní spievali všetci. A to človeka veľmi teší, že jeho snaha nevyšla nazmar. Pán riaditeľ podal pochodeň s ohňom koordinátorke lotyšskej školy Gunite, ktorá spoločne so svojím tímom pripraví nasledujúce olympijské hry počas 3. projektového stretnutia u nich v Lotyšsku. Henk na záver poblahoželal všetkým deťom a poďakoval im za ich snahu.

Utorkové poobedie patrilo hostiteľským rodinám, ktoré pripravili pre deti pestrý program – prehliadku mesta, korčuľovanie, sánkovačku či návštevu laser arény. Učitelia si aj napriek silnému sneženiu prezreli spoločne s Vierkou a Ondrejom a so sprievodcom centrum mesta Banskej Bystrice.

FOTOGALÉRIA, VIDEO

DEŇ TRETÍ

Deň tretí sa niesol v duchu porovnávania a hľadania rozdielov. Sedem krajín a toľko zaujímavostí na porovnanie. Témou tohto dňa bol mesiac december a slávenie rôznych sviatkov v tomto mesiaci. Viete, kto nosí deťom na Vianoce darčeky? Ježiško, Santa Claus či Father Christmas? Aký je rozdiel medzi Mikulášom a Santom? Čo jedia deti na Vianoce v iných krajinách? Oslavujú sa Vianoce všade rovnako? No, je to rôzne a otázok je veľa. A preto sme si pripravili pre našich partnerov prehliadku slávenia decembrových dní od zapálenia prvej sviečky na adventnom venci, cez sviatok Sv. Mikuláša (pani učiteľka Soňa a IV.A), Lucie (pán učiteľ Ondrej a VII.roč.) až po vianočné sviatky (pani učiteľky Katka a Majka s triedami V. a VIII.) a Nový rok (pani učiteľky Betka a Lucka so šiestakmi). Žiaci  predstavili v krátkych scénkach zvyky a tradície, ktoré sa na Slovensku viažu k týmto dňom. Potom zas učitelia odišli do tried a predstavili slovenským žiakom ich národné zvyky. No a kým učitelia učili, zahraniční žiaci a niekoľko slovenských žiakov – tanečníkov malo inú výzvu – predviesť a naučiť sa navzájom tanec z každej krajiny. Tance boli aj ľahké aj náročnejšie, pomalé aj rýchle. To bola zábava. 

VIDEO

Poobede sme sa vybrali do Kremnice. Mali sme v pláne ukázať projektovým partnerom geografický stred Európy a krásne historické banícke mesto. No kvôli sneženiu bola cesta na do stredu Európy neprejazdná pre autobusy. Navštívili sme kremnickú mincovňu, kde sme mihli vidieť, ako sa razili a razia mince, odznaky, medaily a pod. Sprievodkyňa nás previedla starou a novou časťou továrne, prezreli sme si dokument o práci v mincovni. A ako by to bolo, keby sme v baníckom meste nenavštívili banícku šachtu? Pán farár Roman pre nás pripravil polhodinovú prechádzku zasneženou krajinou a taká príjemná prechádzka nám vôbec neprekážala. Naopak, deti si sneh užívali. V baníckom múzeu nás už čakal pán sprievodca, „vyfasovali“ sme plášť a prilbu so svetielkom a išli sme na prehliadku. V 600 metrov dlhej šachte sme si mohli predstaviť aký ťažký život mali baníci v minulosti. Bola to namáhavá práca, pretože nemali také možnosti ako baníci dnes.

Cesta domov nám ubehla rýchlo, pred školou na deti už čakali rodiny a doma teplá slovenská večera.

FOTOGALÉRIA

DEŇ ŠTVRTÝ

Keďže v stredu sme pri exkurzii a tanci využili hlavne nohy, štvrtok patril našim rukám. Pre deti si naše pani učiteľky pripravili tri tvorivé dielne – chemickú, drevársku a hrnčiarsku. V chemickej dielničke Lucka deti nnaučila pripraviť si niečo z našej ekokozmetiky - šumivé bomby do kúpeľa s bylinkami a tiež medové balzamy na pery. A že deťom sa darilo pod dohľadom dvoch Kristínok - Dovalovej a Hudobovej, svedčí to, že žiadne dieťa neodišlo naprázdno – odniesli si svoje vlastné šumivky v podobe lízatka na paličke a tiež voňavé jahodové, medové, vanilkové či ovocné balzamy na pery. V hrnčiarskej dielničke si na hrnčiarskom kruhu potrénovali ruky pri práci s hlinou a pod odborným dozorom pani učiteľky Katky Zacharovej si na kruhu vykrútili malé hlinené misky. V drevárskej dielničke si spolu s pani učiteľkou Milkou vyrobili z drevených krúžkov zajačikové panáčiky, ktoré dozdobili fixkami. No, detské ruky sa doobeda naozaj nedali zahanbiť.

Poobedie patrilo exkurzii historickej školy J. Mistríka na Španej Doline, ktorú pripravila pani učiteľky Aďka a Betka . Lektorka Katka deťom poukazovala, ako sa deti v minulosti v škole učili, ako písali a čo všetko museli vedieť. Zoznámili sa  s permoníkom Špančom. Okrem toho nám pustila vizualizáciu najznámejšej špaňodolinskej šachty Ludoviky. Nasledovala krátka diskusia o práci baníkov a ich zvieracích pomocníkov. Dozvedeli sme sa, prečo si baníci brali do podzemia vtáčiky, potkany ba dokonca aj kone.  Deti to vedeli a za usilovnú prácu získali výučný list. Na záver sa so Špančom odfotili a dali si teplý čajík na cestu. Naša exkurzia pokračovala na Donovaly, do lyžiarskeho strediska Nízkych Tatier. Naše hory očarili Erasmákov nielen svojimi kopcami a lesmi, ale aj množstvom lyžiarov a snehu. Počasie bolo naozaj zimné, vietor nás poriadne prefúkal, a tak si naši kamaráti vyskúšali aj túto slovenskú realitu. Po krátkej prechádzke a hre v snehu sme sa vrátili do Banskej Bystrice, aby sme sa nachystali na rozlúčkový večierok.

Ten začal o 18.00 hodine na dolnej chodbe úžasnou bublinovou šou Kristínky Dovalovej.  Paulína a Maťo zatancovali, dievčatá zo školskej kapely zaspievali a zahrali spolu s Terezkou a pánom farárom Romanom. Vierka a Terezka nachystali pre decká rôzne súťaže a aktivity. Naše šikovné maminky pre všetkých pripravili dobrotky od výmyslu sveta a všetci tak mohli ochutnať našu domácu slovenskú kuchyňu. To, čo sa deti naučili počas tanečného dopoludnia, teraz mohli ukázať všetkým. Len čo zazneli tóny sicílskej Tarantelly, Nicolo, Alessandro, Emanuelle a Pietro boli hneď na pódiu spolu so svojimi pani učiteľkami. A my ostatní sme sa k nim pridali. Potom predviedol svoj tanec holandský tím, portugalský tím a aj turecké a anglické decká predstavili svoje tance. Aj náš valaškový tanec Jakuba Leštáka zožal veľký potlesk. Všetci sa dobre bavili, tancovali a zabávali sa. O to, aby ste si všetko mohli prezieť na fotografiách a videách sa postarali pani učiteľka Lucka i partnerskí učitelia. No v najlepšom treba prestať.... aj projektový týždeň sa pomaly chýlil ku koncu. Deti malým darčekom poďakovali svojim hostiteľským rodinám za starostlivosť a pohostinnosť. Henk sa poďakoval celému tímu badínskej školy za úžasný týždeň plný aktivít a nových zážitkov. Posledné spoločné chvíle, spoločné selfie, objatia a pozdravy. Ďakujeme, že ste u nás boli, že sme sa stali veľkou Erasmus rodinou. Veríme, že nové priateľstvá budú pokračovať aj naďalej. V mene celého pedagogického zboru ďakujeme všetkým hostiteľským rodinám a dúfame, že aj ony si tento týždeň užili. A vám, milí erasmáci, prajeme šťastnú cestu domov.

FOTOGALÉRIA
 

Ako často lietate lietadlom? My sme leteli (pre niekoho rutina, pre niekoho prvýkrát) z Viedne do Amsterdamu. Hoci bolo na zemi pod mrakom, keď sme preleteli cez oblaky, otvorila sa pred nami nekonečná krajina pokrytá šľahačkou a ožiarená lúčmi zlatého slnka. Je to nádherný pocit. Keď sme po hodine a pol letu znova zostúpili pod oblaky, už to bola iná krajina plná vodných kanálov a veterných turbín - Holandsko.
Máme za sebou prvý pracovný deň v Holandsku, v meste Leiden. Naše stretnutie sa koná v malej, ale útulnej a modernej škole. Detičky na školskom dvore od 4 - 12 rokov už netrpezlivo čakajú, aby nás privítali. Majú pre nás prichystané pesničky. Na dvor sa dostaneme cez tunel vytvorený z najmenších detských ručičiek. Akú radosť majú deti, keď cez tunel prejde aj ich 65-ročný pán riaditeľ... :D. Z úsmevom na tvári zdraví deti. 
Sedíme v centre školského života. Okolo nás panuje rušná školská atmosféra. Dvere tried sú otvorené, deti sedia v menších skupinkách a sa venujú rôznym činnostiam. Aj my pracujeme. Dnes sme prezentovali našu krajinu, dedinu a školu pred kolegami zo šiestich partnerských krajín. Máme veľa spoločného a zároveň je každá škola jedinečná. Spojiť by nás malo i logo nášho projektu, ktoré sme mali za úlohu vymyslieť a predstaviť. Po vzájomnej dohode sme z tých najlepších vybrali tie prvky, ktoré budú tvoriť výsledné logo. A práve my zo Slovenska sme dostali za úlohu poskladať toto logo.
Hlavnou témou projektu je sociálno emocionálne učenie. V diskusii na túto tému sme si vymenili názory, postrehy a skúsenosti z praxe. Dohodnúť termíny ďalších projektových stretnutí nebolo vôbec ľahké. Nasledujúcu návštevu môžeme očakávať práve u nás na Slovensku. 24 detí a 12 učiteľov prívítame v Badíne 14. januára 2018. Celý týždeň budeme mať možnosť realizovať v praxi sociálno emocionálne učenie. A čo nás čaká zajtra? Čoskoro sa dozviete... :D
Sedíme v letiskovej hale, do odletu máme dve hodiny, tak spomíname, čo všetko sme za tie štyri dni vo svete zažili...V stredu bol pre nás najzaujímavejší deň. A myslím, že aj pre deti, ktoré sme počas vyučovacej hodiny mali niečo slovenské naučiť. Inak, v Jenaplan primary school De Dukdalf nezvoní zvonček, aby začal alebo ukončil hodinu... Pri raňajkách sa nás učiteľka z Lotyšska pýta: „Tak ako?“ Moja odpoveď: „Som troška nervózna.“ Najprv nerozumela prečo. No keď nás uvidela v škole, tak jej to bolo jasné. Rozhodli sme sa reprezentovať našu krajinu, obec a školu tak, že sme si obliekli kroje z nášho regiónu, a tak sme sa vybrali do triedy. Samozrejme sme hneď všetkých upútali. Deti netrpezlivo čakali, čo sa bude diať. Najprv sme si pripravili krátku ukážku rozprávky o Maťkovi a Kubkovi. Deti postavičky opísali, aj psíka Dunča, a potom si na papier nakreslili valašku so slovenskými ornamentmi. Krásne kreslili, zdobili, pýtali sa, rozprávali sa s nami. Chceli sa pochváliť, ako im kreslenie ide. A boli naozaj šikovné. Tie, ktoré skončili skôr, mohli riešiť obrázkové sudoku, alebo prejsť bludiskom spolu s Maťkom a Kubkom. Na záver nášho stretnutia s deťmi sme im pustili ľudovú pesničku Po valašsky od zeme a aj sme si zatancovali. Táto časť sa im náramne páčila. Skákali z nôžky na nôžku, každý sa chcel predviesť. Zavískali sme, zapískali a dostali sme obrovský potlesk. Spoločná fotografia s pani učiteľkou a deťmi bude pre nás krásnou pamiatkou. Po krátkej prestávke sme pokračovali s druhou skupinou. Tentokrát to boli menšie deti vo veku 5 – 6 rokov. Tieto si namiesto valašky pripravili pukancovú ovečku. A nielen deti, ale aj naši projektoví kolegovia boli uveličení z našich krojov. Spoločné fotenie je toho dôkazom. Poobede sme si v rámci besedy o sociálno emocionálnym učením pozreli film „Alphabet“ o vplyve školy na tvorivosť detí v Číne. Pracovný deň sme zakončili vytvorením programu školiacej aktivity pre žiakov, ktorí navštívia Slovensko v januári. Čaká nás veľa nových zážitkov a skúseností, preto máme pred sebou ešte veľa práce.
Po úspešnom odprezentovaní našej krajiny dediny a školy sme sa na jeden deň stali aj turistkami. Po raňajkách sme nasadli na double-decker vlak, ktorým sme sa odviezli do Amsterdamu. Cestou sme mali nádherný výhľad na krajinu, polia, kvetinové záhony, pasúce sa ovce, kone či kravy, na nekonečné vodné kanály oddeľujúce jednotlivé polia alebo políčka. Hlavná stanica v Amsterdame je rušné miesto, odkiaľ sa do ulíc vyrojilo množstvo turistov. Je to kozmopolitné mesto, plné obchodíkov so suvenírmi, syrmi a inými lákadlami pre turistov a kultúrnych pamiatok, no hlavne bicyklov. V obleku či v sukni, do práce alebo do školy tu ľudia jazdia na dvoch kolesách a dosť rýchlo. Najviac nás ale zaujal kvetinový trh, ktorý bol plný vôní a farieb. Hoci jeseň nie je práve sezóna kvetov, predavači mali v ponuke aj živé tulipány a iné pestrofarebné kvety.
Prešli sme vyše 13 kilometrov po uliciach a uličkách tohto veľkomesta, nafotili zopár spomienkových fotografií a večer sme v hoteli začali baliť kufre. Prvé nadnárodné projektové stretnutie máme za sebou. Je čas vrátiť sa späť domov. Veď ako sa vraví: „Všade dobre, ale doma je najlepšie.“ 
FOTOGALÉRIA