Deň prvý - cesta do Lotyšska a stretnutie s rodinami
Sú štyri rodiny ráno, rozvidnieva sa, pred školou stojí pár detí a rodičov pri minibuse. Posledné objatia a rady, nakladáme kufre a ideme pre Jakuba. Trošku zaspal. Budík nezvonil. :D Vyrážame na letisko v Krakove. Cesta ubieha pomaly, ale nám to nevadí. Podriemkávame. Pán šofér má plné auto vankúšov. Tešíme sa na cestu lietadlom, niektorí sa tešia no zároveň majú i obavy - veď letia prvýkrát. Prichádzame na letisko. Je malé, pred odletovou/príletovou halou robíme prvé spoločné foto. Vchádzame do haly a prechádzame letiskovou kontrolou, Roman takou podrobnejšou. :D Hľadáme bránu 5. Na monitore svieti nápis - Boarding - môžeme nastúpiť do lietadla. Tí, čo neleteli, sedia pri okne, aby si to čo najviac užili. Lietadlo vzlieta, letušky nás ponúkajú keksíkom a minerálkou, pozbierajú odpadky a už aj pristávame..."Vitajte na letisku vo  Varšave"... Let trval 35 minút. Letiskový transfer nás privezie k letiskovej hale a my smerujeme k ďalšej bráne. Máme chvíľu čas, tak decká pobehajú po obchodíkoch, zjedia si raňajky. Cesta do lotyšskej Rigy je zaujímavejšia. Už len lietadlo malo zaujímavejší názov. Vitajte na palube lietadla "Bombarderek". Pilot Patrik troška nezvládol pristávanie a zabrzdil tak prudko, že sme skoro okúsili tvrdosť sedadla pred nami...:D Odkladáme si batohy do úschovne, pretáčame hodinky o hodinu dopredu a vyrážame do centra Rigy, keďže máme asi 4 hodiny čas, kým príde posledná skupina študentov z Turecka. Stará Riga (ako ju volajú) je nádherná, starobylé domy, plno turistov, rieka Daugava pretekajúca mestom. Pozreli sme si niektoré z pamiatok a dali sme si spoločný obed a ochutnali tradičnú lotyšskú kuchyňu. Vraciame sa na letisko. Prvých stretávame Angličanov. Zvítame sa,  Louise si pamätá naše decká. Zoznamujeme sa s jej kolegom Adamom. Decká začínajú komunikovať v angličtine. Je to super pocit pre učiteľa, keď vidí, že jeho snaha nevyšla nadarmo. Schádzame na prízemie letiska a stretávame sa s ostatnými skupinami z Holandska, Portugalska, Talianska. Lietadlo s tureckou skupinou mešká vyše hodiny. Čakáme v autobuse a je nám horúco. Keď konečne prídu, vyrážame autobusom do cieľa našej cesty - do Gaujieny. Je to dedinka 8 kilometrov od hranice s Estónskom. Malá Leila - 9-ročná Angličanka, si sadá k našim deckám a kladie im zvedavé otázky. A naši žiaci sa poriadne snažia, aby sa dohovorili. Je 23:30, autobus zastavuje pred kaštieľom, ktorý kedysi patril lotyšskému  Barónovi fon Wulf. Teraz je to budova školy. Pred ňou stoja deti a rodičia, ktorí už netrpezlivo držia papiere s menom svojho hosťa. Decká odchádzajú do rodín. Jakub, Ema a Roman už poznajú svojich lotyšských kamarátov, ale Lucka a Veronika stretávajú prvýkrát svoje hostiteľské rodiny. Jedna vec nás zaujala. Je skoro polnoc a je len pološero a nie úplná tma. Lotyšsko je rovinatá krajina, slnko sa nemá kde schovať za kopec a navyše sme na severe. Tento jav tu nazývajú biele noci.  Decká odišli a my učitelia sa vezieme do Trissalinas - tu budeme bývať. Aké prekvapenie zažili tí, čo si poriadne nenaštudovali, aké miesto je to... :DDD Ja s Katkou sme sa ubytovali v malej chalúpke na ostrove v strede jazera, na ktorý viedol lanový drevený mostík. okolo prenádherná príroda, upravené prostredie a aj nejaké tie komáre. Ale to k bývaniu v kampingu patrí. Dobrú. FOTOGALÉRIA