•  

Posledný júnový týždeň sme sa zúčastnili na poslednom nadnárodnom projektovom stretnutí koordinátorov a učiteľov zapojených do projektu We are living together and we need each other. Social Emotional Learning. SEL  v rámci programu Erasmus+, ktoré sa uskutočnilo v meste Setubal v Portugalsku. Hostiteľská škola Agrupamento de Escolas do Barreiro pripravila bohatý pracovný a kultúrny program. Počas štyroch dní strávených v Portugalsku sme mali možnosť spoznať kultúru, spôsob života, históriu, prírodné krásy i gastronómiu navštíveného regiónu.

Hlavnou náplňou pracovnej časti stretnutia bolo:

• vyhodnotenie realizovaných projektových aktivít,
• celková spätná väzba k projektu,
• spoločná príprava záverečnej správy,
• výmena skúseností z pedagogickej praxe,
• kontrola plnenia úloh,
• návrhy na ďalšiu dissemináciu výsledkov projektu,
• zhromaždenie materiálov na projektovej web stránke a etwinning platforme,
• uchádzanie sa o značku kvality etwinning quality label a aj
• diskusia o ďalšej spolupráci. Stretnutie prebiehalo v príjemnej priateľskej atmosfére.

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 1. deň CESTA TAM

 

Nedeľa 10. marca 2019 bola dňom, kedy sme vyrazili na cestu do Lutonu vo Veľkej Británii, aby sme sa my štyri – Katarína Pecníková, Aďka Tomaníková, Natálka Kapustová a Kika Hudoba zúčastnili projektového stretnutia programu Erasmus+.

Najprv sme cestovali autobusom do Bratislavy, potom na letisko do Viedne a odtiaľ lietadlom priamo do Lutonu. Veľmi veterné počasie zapríčinilo nielen let na spôsob horskej dráhy, ale aj hodinové meškanie, a tak sme do Lutonu dorazili až po polnoci. Objednali sme si taxi do hotela a ubytovali sme sa asi o pol druhej slovenského času (vo VB je o hodinu menej). Rýchlo sme zaľahli v očakávaní aktivít nasledujúceho dňa.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 2. deň V DENBIGH PRIMARY SCHOOL

Večer, ako každý iný. Svetielka v uliciach však dýchali tajomstvom. Ranné prebudenie  bolo očarujúce. Po raňajkách sme sa spolu s dievčatami Luckou a Kikou vybrali do školy v mestečku Luton. Naša pani učiteľka Katka vybavila taxík a plánovaná cesta začala.  Na prvý pohľad škola vypadala malá, no postupne nám ukázala čarovné zákutia a na našich tvárach bolo vidieť očarenie, radosť, prekvapenie ale hlavne bolo cítiť lásku k deťom. Začalo sa zoznamovacie kolo, na toto stretnutie opäť prišli učitelia a žiaci zo 7 krajín: Lotyši, Portugalci, Taliani, Holanďania, Turci, Angličania a my Slováci. S niektorými účastníkmi sme sa už poznali, veď stretnutie u nás doma na Slovensku nebolo až tak dávno, keď všetci mali možnosť spoznať našu krajinu.  A potom nastal čas, ktorý bol len náš, obdivovali  sme výzdobu chodieb, no najviac nás lákalo nakuknúť priamo do diania v triedach.  Žiaci si plnili úlohy, niektorí pracovali s interaktívnou tabuľou, niektorí v skupinách, s pomôckami rôzneho druhu, nahliadli sme aj do zošitov či kníh. No radosť pozerať, s akým zanietením a disciplínou žiaci pracovali na hodine. Výzdoba tried svedčí o tom, že sa tu usilovne  pracuje. Mali sme možnosť nahliadnuť aj na hodiny telesnej výchovy. Z ozvučenej telocvične sa ozývala hudba a žiaci pod taktovkou  učiteľa cvičili do rytmu hudbyJ. Očarila nás hlavne disciplína v triedach ale i na chodbách. Po učiacom bloku nasledovala prestávka na školskom dvore. Naša Kika a Lucka sa zapojili do bežných detských hier vonkuJ, nabrali odvahu a komunikácia medzi nimi nabrala obrátky. Po výdatnom obede v podobe švédskych stolov sme sa pustili do rôznych aktivít. Naša Katka mala koordinačné stretnutia, dievčatá mali organizovaný program, kde si vyrobili z keramiky ryby, v zmiešaných tímoch mali ukuchtiť  podľa anglického receptu koláč, mali možnosť si vytvoriť  pomocou hudobných tónov pieseň alebo melódiu. Neskôr sme si medzi našimi krajinami vymenili ukážky národných tančekov. Príjemná atmosféra gradovala a my sme sa nenazdali a prvý deň sa blížil ku koncu. Vrátili sme sa späť na hotel a na záver dňa sme navštívili bowlingovú dráhu spolu so všetkými členmi Erasmu.  Naše dievčatá odchádzali s úsmevom na tvári a pevne verím, že prvá noc po krásnych zážitkoch nenechala dlho čakať a v očakávaní nového dňa sme rýchlo zaspali.
 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 3. deň ŠPORTOVÝ DEŇ

V utorok sme sa zobudili do pravého sychravého lutonského počasia. Raňajkami sme nabrali energiu, ktorú sme v ten deň naozaj potrebovali. Čakal nás športový deň.

Po príchode taxíkom do školy nás privítala ranná rozcvička. A hurá športovať! Každá krajina vytvorila skupinku so štyrmi anglickými dievčatami. Ja s Kikou, s našimi pani učiteľkami a s Angličankami sme zdolávali rôzne stanovištia. Strieľali sme z luku, hrali volejbal a futbal, boxovali sme. Pomedzi tieto aktivity sme sa s dievčatami skamarátili a rozprávali sa o všeličom. Dopoludnie nám ušlo ako voda. Potom sa išlo už ozajstne súťažiť. Telocvikár nás rozdelil do piatich tímov, kde sme však už boli pomiešaní, z každej krajiny niekto. Bola to prekážková dráha, museli sme byť naozaj rýchli. Tím, v ktorom bola Kika, sa umiestnil na prvom mieste. Môj tím až taký dobrý nebol, ale odniesla som si bronzovú medailu. Po odovzdávaní diplomov, medailí a odfotení sa nás čakal zaslúžený obed v Moat House. Cestou nás stihol poriadny lejak, a keďže väčšina z nás nebola na dážď pripravená, poslali nám na pomoc školský autobus. Hoci záchrana prišla len pár metrov pred cieľom, boli sme za ňu aj tak vďační.

Po návrate späť do školy sme mali pripravený trampolínový program. A neskôr sme išli na workshop o tom, aký negatívny vplyv má elektronika na telo. Potom nás čakala prezentácia tradičných jedál. My sme prezentovali našu krupicovú kašu, ktorá oslovila viacerých. Po náročnom športovom dni, premočení do nitky, sme sa vrátili do hotela.

Dali sme sa dokopy a o hodinku sme vyrážali na večeru do indickej reštaurácie. S našimi lotyšskými a talianskymi kamošmi sme sa hrali hry, navzájom sme sa učili slová z našich krajín a dobre sme sa napapali. Večer sme sa vrátili do hotela. Na ďalší deň nás čakal Londýn.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 4. deň LONDÝN

 

Po dvoch dňoch nabitých rôznymi aktivitami v Denbigh Primary School sme 13. marca vyrazili na výlet do Londýna. Po výdatných tradičných anglických raňajkách nás všetkých autobus odviezol do Greenwicha, kde sa začala naša prehliadka hlavného mesta Veľkej Británie. Na odporúčanie Louise, anglickej projektovej koordinátorky, sme zašli v Greenwich Market do obchodíka so sladkými karamelovými dobrotami Fudge Patch. Majiteľ, výrobca a predajca v jednej osobe bol očarujúci mladý muž, ktorý všetkých zákazníkov uchvátil svojou dobrou náladou a historkami o všelijakých zákazníkoch. Práve tu sme nakúpili svoje prvé sladké fudge suveníry a šli do prístavu, kde sme nastúpili na loď, ktorá nás dopravila až do centra Londýna k známemu London Eye.

Potom sme sa spolu s Angličanmi, Holanďanmi, Turkami a Portugalcami vybrali na prechádzku po miestach, ktoré v Londýne musí vidieť každý – Houses of Parliament, Westminster Abbey, St. James‘ Park, Buckingham Palace, Trafalgar Square. Tu sme sa od ostatných odpojili, aby sme uspokojili svoje nakupovaniachtivé duše a vybrali sme sa na Oxford Street. Kým sme sa niekoľko hodín motali po obchodoch, tak sa vonku zotmelo. Zašli sme sa ešte pozrieť na reklamami vysvietený Piccadily Circus a pomaly sme smerovali späť k London Eye, kde nás čakal autobus späť do Lutonu. Bol to naozaj dlhý a únavný deň, ale zároveň bol zaujímavý, zábavný a trošku dobrodružný.

 

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 5. deň CAMBRIDGE

 

Predposledný deň bol tiež výletný. Navštívili sme jedno z najznámejších univerzitných miest Veľkej Británie – Cambridge. Keď nám oznámili, že do múzea sa nedostaneme, lebo už tam pred nami prišlo veľa ľudí, aj sme sa trochu potešili. Mohli sme sa poprechádzať po tomto malebnom mestečku a popozerať sa po nejakých univerzitných suveníroch. Po obede v Pizza Hut a prechádzke v parku, sme sa vybrali k rieke Cam. Tu sme nastúpili do drevených člnov, ktoré nás zobrali na prehliadku univerzitných areálov z rieky. Musím povedať, že niektoré fakulty viac pripomínali zámky či kostoly než školy. Náš lodník nám porozprával mnoho zaujímavostí, napr. aké žartíky študenti vystrájajú, kde prednášal S. Hawking či ktorú univerzitnú budovu považuje princ Charles za najškaredšiu na svete. Z výletu v Cambridge sme sa vrátili do školy, kde nás čakala chutná večera, torta a rozlúčková diskotéka.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 6. deň Cesta späť

 

Hoci cesta tam začala až popoludní, cesta späť začala veľmi skoro ráno. Už o 5:20 nás taxík spolu s našimi lotyšskými priateľmi vyzdvihol z hotela a odviezol na letisko. Boli sme všetci unavení a trochu smutní, že už sa náš pobyt v Anglicku skončil. Z letargie nás prebralo, keď nám pani pri „gate“ povedala, že máme príliš veľa tašiek a kufre budú musieť ísť do podpalubia. Samozrejme každý za 50 libier! Ale aj keď sa tvárila skepticky, podarilo sa nám nadpočetné kabelky napchať do príručnej batožiny. Teda všetkým okrem Adi, ktorá bola odhodlaná tú hroznú sumu zaplatiť. Napokon sa pani zľutovala. Kufor síce do podpalubia išiel, ale platiť sme zaň nemuseli. Uf. Po malom občerstvení na viedenskom letisku, sme nasadli do autobusu smer Slovensko. O pár hodín na to sme sa zvítali s našimi blízkymi na autobusovej stanici v Banskej Bystrici.

 

Štvrté projektové stretnutie Erasmus+

V dňoch 8. – 12. 10. 2018 som sa Mgr. Krúpová, Mgr. Pecníková a Mgr. Krúpa zúčastnili na 4. projektovom stretnutí Erasmus+ v rámci projektu „We are living together and we need each other – SEL“, ktoré sa uskutočnilo v meste Bagheria v Taliansku. Na stretnutí sa zúčastnili projektoví koordinátori a učitelia zo všetkých partnerských krajín – Holandska, Talianska, Portugalska, Turecka, Veľkej Británie, Lotyšska a Slovenska.

Náplňou stretnutia boli:

• prezentácia a vyhodnotenie projektových aktivít, na ktorých tímy pracovali v školách – Vymenili sme si pohľadnice, v ktorých žiaci opisovali svoje prázdninové zážitky. Jeden žiak z Lotyšska nám dokonca poslal pohľadnicu z Demänovskej doliny. Diskutovali sme o pracovných listoch, ktoré žiaci vypracovávali na hodinách anglického jazyka a boli zamerané na sociálne a emocionálne učenie. Prezentovali sme ďalší zo série receptov, ktoré sa stanú súčasťou projektovej medzinárodnej kuchárskej knihy.
• príprava a plánovanie nasledujúceho projektového stretnutia – Najbližšie projektové stretnutie sa uskutoční v marci 2019 v Lutone vo Veľkej Británii. Na tomto stretnutí sa zúčastnia aj žiaci zo zapojených škôl.
• určenie aktivít, na ktorých budú žiaci pracovať na vyučovaní – Žiaci opäť vyrobia a napíšu vianočné pohľadnice svojim kamarátom zo zahraničných škôl. Školské aktivity, ktoré budeme realizovať v predvianočnom období zdokumentujeme a fotografie budeme zdieľať na etwinningovej platforme projektu. Pripravíme aj ďalší recept, ktorý budú žiaci prezentovať na stretnutí vo Veľkej Británii.
• stanovenie termínu posledného projektového stretnutia – Náš projekt bude ukončený stretnutím v Portugalsku 24. – 28. 6. 2019,
•  diskusia o aktuálnych úlohách projektových koordinátorov – Koordinátori majú za úlohu prehodnotiť a prípadne upraviť profil školy, zabezpečiť realizáciu plánovaných aktivít a dissemináciu výsledkov.
• realizácia vyučovacej hodiny v partnerskej škole – Mgr. Krúpová a Mgr. Pecníková mali možnosť porozprávať žiakom 1. triedy o Slovensku. Žiaci si pozreli ukážku z rozprávky o Maťkovi a Kubkovi a naučili sa pár základných fráz v slovenčine.
• workshop o využití počítačového programu Scratch vo vyučovaní – Workshop, ktorý viedol sicílsky učiteľ informatiky, bol veľmi zaujímavý a inšpiratívny.

Počas tohto projektového stretnutia mali účastníci možnosť oboznámiť sa s kultúrou, históriou, gastronómiou a spôsobom života obyvateľov Sicílie.

Niekoľko fotiek zo stretnutia nájdete aj tu.

Deň šiesty – odchod z Lotyšska, príchod na Slovensko

 

Posledný deň. Lúčenie. Objatia. Smútok. Plač. Niečo po deviatej nasadáme do autobusu, ktorý nás odvezie na letisko do Rigy. Dívame sa z okien a mávame na rozlúčku starým aj novým priateľom a známym. Možno nám je trochu ľúto, že odchádzame, možno sa už aj trochu tešíme domov. Tá ozajstná cesta späť sa však začne až o niekoľko hodín.

Je pol jednej a stále máme čas, aby si dievčatá v Rige nakúpili nejaké oblečenie a suveníry. Chlapci také veci neriešia. J Všetci kupujeme čokolády značky Laima a stíhame si v starom meste prezrieť, čo sme nevideli pri našej prvej návšteve. Potom Lucka s Betkou oduševnene hádžu mince do automatu na autobusové lístky a Jakub s chuťou stláča správne tlačidlá a nepotrebuje si už ani zmeniť jazyk na angličtinu. (Mám jeden tip pre rižskú MHD – Skúste do ponuky automatu zahrnúť aj možnosť vytlačiť naraz viac ako len jeden lístok.)

O piatej sa na letisku ešte raz stretávame s britským tímom. Mali smolu a zrušili im let. Po mnohých problémoch sa im, našťastie, podarilo dostať na ďalší, ale musia na letisku čakať až do deviatej večer. O tom čase sme my už niekde nad Poľskom. Posledný stres zažívame pri prebehu letiskovou halou, aby sme stihli „prípoj“ z Varšavy do Krakova. Pomaly sa stmieva, robíme si rovnaké foto ako pred niekoľkými dňami a nasadáme do mikrobusu, ktorý nás dopraví domov. Rozprávame sa o všeličom, podriemkavame a okolo pol jedenástej sa hodnú chvíľu snažíme nájsť otvorenú pumpu, kde by sme si mohli kúpiť niečo na jedenie. Posledné kilometre je v aute ticho, väčšina z nás spí. Okolo jednej v sobotu ráno sme už v Badíne a po jednom postupne prichádzame domov. Home sweet home. FOTOGALÉRIA

Deň piaty – tvorivé workshopy, piknik v zoo, rozlúčková párty v znamení letného slnovratu

 

Tento deň nás privítal trochu pochmúrnym daždivým počasím, ale keďže boli naplánované tvorivé dielne, tak to nikomu z nás neprekážalo. Najprv si každý žiak vybral farebnú ceruzku, a podľa toho sa zaradil do jednej zo štyroch medzinárodných pracovných skupín. Roman a Ema mali šťastie a boli v skupine spolu. Jedna skupina sa učila tancovať tradičný tanec, druhá z farebných bavlniek vyrábala dekoratívny symbol slnka, ďalšia vyrábala lietadielko zo štipca a drevených paličiek, posledná omaľovávala ozdobné sadrové odliatky. Počas dopoludnia sa skupiny v dielničkách vystriedali. Učitelia zatiaľ plánovali ďalšie projektové stretnutie, ktoré sa bude konať v októbri na Sicílii. Samozrejme, že Betka a ja sme neodolali a tiež sme si vyrobili „slnko“ z bavlniek.

Po obede vyšlo slnko a oteplilo sa. Všetci sme sa nalodili do veľkého autobusu a vybrali sme sa na prehliadku malinkej miestnej zoo. Okrem emu či pštrosa sme videli aj akúsi trojrohú kozu a nevideli „ovco-prasa“, ktoré sa pred slnkom schovávalo v domčeku. Najväčší úspech mali asi zajace, pre ktoré všetci trhali trávu kde sa len dalo. Pán riaditeľ (na diaľku) najviac ocenil obrovského kohúta J. Po prehliadke zoo sme sa presunuli k neodmysliteľnému jazeru, kde domáci vytiahli prenosné grily. Po fajných klobáskach, párkoch a čipsoch Betka dostala chuť na kávičku a my ostatní na zmrzlinu. Jakub si ešte robil zálusk na grilované marshmallows, ale zostali mu už len posledné dva, o ktoré sa podelil aj s pani učiteľkami. Je to charakter!

Keď sme sa poriadne vyskákali a vybehali, vrátili sme sa do školy, kde nás čakala posledná aktivita pred rozlúčkovou párty. Dnešok bol dňom letného slnovratu, keď je deň najdlhší a noc najkratšia v roku. V Lotyšsku oslavu letného slnovratu berú veľmi vážne – obliekajú si kroje, na hlavy si dávajú vence z kvetov a spievajú okolo vatier. Preto boli v jednej triede na každej lavici pripravené kôpky dubových vetvičiek, lúčnych kvetov a tráv, z ktorých sme si aj my mohli uviť vence. Niektorým to išlo lepšie, iným horšie, ale nakoniec sme boli všetci krásne ozdobení. Naozaj pekná aktivita. Bol tu však malý háčik. Alergia. Jakub takmer okamžite očervenel a všetko ho svrbelo, Lucka a ja sme „iba“ kýchali a smrkali. Ale na fotkách to našťastie nie je vôbec vidieť. J

Po slávnostných príhovoroch a poďakovaniach projektových koordinátorov nasledovalo občerstvenie, ktoré doniesli rodičia a žiaci, u ktorých boli ubytovaní zahraniční študenti. Nechýbali sušené brusnice, kysnuté buchtičky so šunkou, čerstvý syr a krekry s kôprom (ako inak). Na diskotéke sa striedali tradičné piesne aj najnovšie hity z celého sveta a predvádzali sme svoje tanečné (ne)umenie. Najmä tureckí žiaci to na tanečnom parkete poriadne roztočili. Keď sa zotmelo, znova sa rozpršalo a v školskom parku sa rozhorela obrovská vatra. Neskôr sme sa okolo nej rozostavili, aby sme počúvali tradičné lotyšské piesne, zajedli si trochu syra a vypili kvas. Ako nám povedali, vraj je to „zdravá kola“. Nuž a potom sme už len debatovali s priateľmi, robili si spoločné fotky, tancovali a niektorí riešili prvé lásky. Leto, prázdniny, mladosť – život je krásny! FOTOGALÉRIA

Deň štvrtý – Prezentácia o krajinách projektu, návšteva skanzenu a jedlo, veľa jedla

 

V stredu dopoludnia mali žiaci za úlohu prezentovať základné informácie a zaujímavosti o svojich domovských krajinách. V našom tíme boli za túto úlohu zodpovední Roman a Jakub. Aj keď boli trochu v strese, nakoniec to zvládli výborne. Najroztomilejšie boli pri prezentovaní britské deti a najmenej pripravení boli... Ale, nebuďme príliš kritickí. Po všetkých prezentáciách mal nasledovať online kvíz, v ktorom mali žiaci preukázať svoje novonadobudnuté znalosti. No hoci sa Lotyši hrdia tým, že majú najlepšie/najrýchlejšie internetové pripojenie (na svete), školská wifi nezvládla nápor toľkých internetovania chtivých jedincov a štrajkovala. Kvíz sa teda urobil po starom – spoločným čítaním otázok a vyvolávaním žiakov, ktorí sa prihlásili. Nevadí. :D

Nasledoval obed v školskej jedálni. Keby chcel niekto vedieť, mali sme hustú kuraciu polievku, vyprážanú rybu a zemiakovú kašu.

Po obede sme sa usadili do veľkého autobusu (s wifi!) a vyrazili sme na výlet do skanzenu v Ate. Cesta bola ako vždy dlhá a keď sme sa blížili k cieľu, asfalt náhle zmizol a zostala len prašná cesta, ktorou sa nedalo ísť rýchlejšie ako 25 km/h. Lotyšský skanzen pripomínal skanzeny slovenské. Prezreli sme si rôzne hospodárske budovy, stroje, predviedli nám mlátenie obilia, mletie múky v žarnove atď. Najlepšie však prišlo na koniec: otvorený oheň, drevený ražeň a kysnuté cesto. Vynikajúca kombinácia. Najprv sme sa na pásik cesta omotaný o koniec palice pozerali s nedôverou, ale čoskoro sme sa okolo ohňa tlačili takmer všetci (a niektorí aj dvakrát). Upečený „koláčik“ sme si mohli potrieť medom alebo višňovým džemom.

Ďalšia kulinárska zastávka bola v reštaurácii pri jazere v meste Aluksne. Dostali sme typické mexické buritos a typický lotyšský dezert. Bol ružovo-biely a veľmi sladký, ťažko opísateľný. Jedla bolo tak veľa, že sme to ani nevládali všetko zjesť. Počasie bolo celý deň veľmi príjemné, a tak sa deti hrali na ihrisku, mládežníci vystrájali na hojdačke a na móle a my sme si posedeli na lavičke. Čas sme si krátili hrou „pravda-odvaha“ a riadne sme sa nasmiali. Hlavne Lucka sa nebála urobiť čokoľvek, čo dostala za úlohu. A odvtedy si Lucka so mnou tyká! ;P

S plným bruškom sme sa vrátili do školy, kde žiaci prešli do starostlivosti rodín. Dúfam, že už veľa nejedli. Učiteľov čakala ešte trojchodová večera a to vám poviem, nie je žiadna sranda. A poznáte hru "ó mande mande flóre..." ? Tak tá sa stala hitom britskej skupiny detí. 

Deň tretí - SEL olympijské hry, člnkovanie na jazere, aktivity v okolí školy a tanečný workshop 
Myslím, že nebudem neskromná, keď poviem, že tento deň patril nám. Ráno, keď sme prišli do školy, sme zožali prvý úspech. Celý slovenský tím oblečený v tričkách s logom Erasmus+. Veľmi nám to pristalo. Do Lotyšska sme priniesli slovenskú vlajku, vlajku projektu Erasmus aj olympijskú vlajku, vyrobenú našimi žiakmi. Okrem toho sme priniesli aj motto našej SEL olympiády a text olympijskej hymny. Zhromaždili sme sa pred školou, kde sme po oficiálnom otvorení hier a zapálení olympijského ohňa odišli na štadión, kde nás už čakali vojaci domobrany, ktorí mali pre nás pripravené úlohy. Bolo ich 5. Prvou z nich bolo hádzanie granátu na cieľ, pričom si žiaci museli obliecť prilbu a vestu. Potom sa žiaci presunuli na stanovište, kde ich čakalo "mínové pole", cez ktoré sa museli dostať do cieľa. Pri nesprávnom kroku vojačka zakričala BUM a ďalší člen tímu pokračoval v snažení o dosiahnutie cieľa. V tejto úlohe boli naši žiaci najrýchlejší. Treťou úlohou bolo za čo najkratší čas postaviť vojenský stan. Taktika síce bola, ale rúk bolo akosi primálo, tak aj pani učiteľky pomohli. Štvrtá a aj najzábavnejšia úloha bol štafetový beh cez prekážky. Tu sme sa zdržali síce krátko, mali sme vynikajúci čas, ale nasmiali sme sa pritom až-až. Po hvizde si žiaci dali loptu medzi kolená, preskákali s ňou určitú vzdialenosť, potom si nasadili prilbu (mimochodom bola obrovská :DDD) a maskáčovú bundu (na tej bol problém zapnúť zips) a preplaziť sa cez prekážky. Potom na konci skočiť do vreca a preskákať sa na koniec dráhy a späť. A mohol vybehnúť na dráhu ďalší športovec. Posledná disciplína bola tiež na čas. Najprv si všetci žiaci prevliekli pod tričko a kraťasy tenké lano (boli spojení ako jeden tím) museli spoločne prebehnúť určitú vzdialenosť s prekážkami, na konci zodvihnúť za špágaty uviazané vedro s vodou (akože toxickou) a bez rozliatia ju doniesť do cieľa. Okrem týchto piatich úloh si naši žiaci stihli vyskúšať i streľbu zo vzduchovky na terče a lezenie po preliezke. Našim najväčším súperom boli tímy z Lotyšska pod vedením Krišjanisa a z Turecka pod vedením Selima. Keďže vojaci veľmi po anglicky nevedeli, každý tím dostal na pomoc jedného žiaka z Lotyšska, ktorí športovcom prekladali zadania úloh. Bola to príležitosť precvičiť si angličtinu v reálnej situácii. Lebo bolo naozaj dôležité vedieť, čo bude vašou úlohou, aby ste získali body. Po splnení úloh náš čakal obed v školskej jedálni a po ňom vyhodnotenie a záverečný ceremoniál olympiády. Najprv zaznela hymna SEL olympiády. Bolo to super, ako všetky deti aj učitelia spoločne spievali. Vojaci body zrátali a Gunita vyhlásila výsledky. Všetci získali medaily za účasť a snahu o čo najlepší výsledok. Na treťom mieste sa umiestnil tím z Lotyšska, druhí skončili žiaci z Turecka a naši športovci získali prvé miesto a krásne medaily za svoju snahu. Zaznela slovenská hymna a my sme boli za to veľmi hrdí a aj dojatí. Nuž a ako to na olympiáde býva, olympijskú pochodeň prevzala Louise, koordinátorka z Veľkej Británie, kde sa budú konať jarné SEL olympijské hry v marci 2019. A ešte spoločná foto na pamiatku (a nie jedna) a všetci sme sa pobrali na ďalšie aktivty, ktoré pre nás pripravili rodičia a mládež z Gaujieny. V medzinárodných skupinách sa deti vybrali na stanovištia, kde boli rôzne zábavné úlohy. Kreslenie na dlný pás papiera, člnkovanie po jazere, skladanie puzzle, logické hádanky a tímové aktivity na porozumenie pokynov v angličtine. Za každú splnenú aktivitu žiaci dostali pečiatky, ktoré si nakoniec vymenili za sladkú odmenu. Keďže v tento deň nás poobede zo záhrady odohnal silný vietor a mrholenie, zostali sme v spoločenskej hale a čakali sme na príchod tanečno-hudobnej skupiny, ktorá nás všetkých vzala do tanca a naučili nás mnoho tradičných lotyšských tancov. A pretože my sme národ temperamentný, tancovanie sme si parádne užili (videá budú k dispozícii neskôr cez link na Twinspace portál). Bol to deň plný aktivít, zábavy, priateľských rozhovorov a smiechu. Mnohé sme sa naučili, dozvedeli a odkryli aj v sebe skryté talenty. Večer zašli naše deti  so svojimi hosťovskými rodinami na večeru a bowling do neďalekého mestečka Smiltene alebo na jazdu na koňoch. Ja s Katkou sme boli na spoločnej večeri s učiteľmi a strávili sme veselý večer s deťmi z Anglicka a ich učiteľmi v kempingu Trissalinas. Mr. Nelson (učiteľ Adam) dokonca oželel zápas Anglicka na Majstrovstvách. A to už je čo povedať. :D FOTOGALÉRIA

Deň druhý - Uvítací ceremoniál, spoznávanie sa, prehliadka školy, geo-orientácia po Gaujiene, varenie tradičného jedla
Dá sa to všetko stihnúť? Predstavte si, že dá. A to sme do školy chodili každý deň o desiatej. V spoločenskej miestnosti sa usádzame na stoličky a uvítací ceremoniál sa začína. Decká v tradičných kostýmoch nám zatancujú a zaspievajú, zajhrajú na flautu, gitaru, iné zarecitujú. Pani zástupkyňa nás privíta a koordinátorka Gunita nás všetkých predstaví. Rozdá nám odznačiky - menovky. 
Po oficiálnej časti sa spoločne zahráme zopár hier na zapamätanie si mien a spoznanie sa - hier na prelomenie ľadu :D. Na konci hier sa rozdelíme do medzinárodných skupín a spoločne si prezrieme zákutia budovy z 18. storočia. Ako som už spomínala, budova patrila barónovi, no škola nesie názov po lotyšskom básnikovi menom Ojars Vacietis, ktorý tu študoval. Videli ste už v škole múzeum? Tak tu ho majú. Miestnosť plná kroník, fotografií zo školských lavíc, triedne kolektívy, učebnice a rôzne náradia z minulosti. To všetko sme tam mohli vidieť. Toto školské múzeum sa môže pýšiť aj ocenením za svoju zbierku. 
Po prehliadke školy smerujeme do suterénu budovy, kde sa nachádza malá školská jedáleň a kuchyňa. Veľkú nepotrebujú, v tejto škole je do 80 žiakov a asi 12 učiteľov. Na obed nám donesú zeleninovú polievku a ryžu s faširkou a smotanovou omáčkou s kôprom. Jedlá sa veľmi nelíšia o tých našich. Po obede ideme do okolia. Učiteľov sa ujme pán sprievodca a poukazuje a porozpráva nám o rôznych miestach dedinky a okolia. Žiaci to majú akčnejšie. Ich úlohou je nájsť miesta na fotografiách a na mieste si spoločne spraviť originálnu fotografiu. Tie najoroginálnejšie alebo najpresnejšie budú odmenené. Je príjemne teplo. Decká sa osviežujú nanukmi a zmrzlinou v neďalekom obchodíku s potravinami. Katka zebehne na poštu poslať domov pohľadnice. Kto príde do Bystrice skôr? Katka či pohľadnice? 
Po prehliadke sa stretávame v spoločenskej miestnosti a žiaci prezentujú svoj prvý výstup - tradičné recepty svojej krajiny. My sme si pripravili prezentáciu o bublanine. Dievčatá ju samy upiekli, postup pečenia nafotili a recept pripravili do prezentácie po anglicky. A bublanina bola vynikajúca. Lotyšská skupinka žiakov nám odprezetovala svoj tradičný recept na studenú cviklovú polievku a aby sme vedeli ako naozaj chutí, ideme do školskej jedálne si ju pripraviť. Ingrediencie sú nachystané. Žiaci v skupinách postupujä podľa receptu a polievka je čoskoro hotová. Jedným chutí, iným menej. A čo je v nej? Kôpor. 
Po varení sa aktivity v škole končia a deti odchádzajú do rodín, kde trávia spoločné popoludnie. Ema a Lucka sa vybrali napríklad do Estónska. Roman išiel do lanového parku a Veronika na opekačku. FOTOGALÉRIA