„Do školy chodím s cieľom infikovať čítaním deti!“ Táto veta nepatrí nikomu inému ako Tiborovi Hujdičovi alias pánovi Mrkvičkovi, ktorý nás poctil svojou návštevou. A či je jeho výrok pravdivý? Viac než pravdivý. Mohli sme sa o tom presvedčiť 8.11.2016. Jeho prítomnosť, nevtieravý humor plný neustálych zvratov a prekvapení v podobe príbehov, ktoré jednak číta, ale aj rozpráva, sa vám dostane pod kožu a chcete ho počúvať viac a viac. Tak sme sa počas dvoch vyučovacích hodín, my – prvostupniari, pohodlne usadili a načúvali jeho farebnému hlasu.
Na úvod nám predstavil svoju „rodinku Mrkvičkovcov“. Ukázal nám tašku plnú kníh, ktorú nosí všade, kde sa dá. I teraz nám priniesol knihy, ktoré číta deťom na cestách, predstavil nám jeho najobľúbenejšie, ale aj tie, ktoré sa ešte len chystá prečítať. Spôsob, akým pracuje s knihou a zaujme poslucháča, je obdivuhodný. Všetci, malí i veľkí, sme načúvali so zatajeným dychom, čo sa v jednotlivých rozprávkach a príbehoch udeje ďalej. Dokonca žiaci dostali priestor texty dokončiť podľa vlastnej fantázie.
A potom? No ako inak! Ujo Mrkvička nám prezradil, ako to v skutočnosti bolo alebo aj nebolo. Skrátka, zanechal v nás zvedavosť a túžbu dozvedieť sa záver príbehov. Nejedného z nás texty natoľko zaujali, že by sme knihu radi dočítali do konca. Búrlivým potleskom, so širokým úsmevom na perách a plní odhodlania čítať, sme sa rozlúčili s pánom rozprávkarom. Možno sa niektorí z nás budú knihe tešiť práve pod vianočným stromčekomJ.
Bol to čas strávený nielen čítaním, ale aj plný zábavy, poučenia a inšpirácie. Ďakujeme, ujo Mrkvička.
POZRIEŤ FOTOGRAFIE V ALBUME.
Na úvod nám predstavil svoju „rodinku Mrkvičkovcov“. Ukázal nám tašku plnú kníh, ktorú nosí všade, kde sa dá. I teraz nám priniesol knihy, ktoré číta deťom na cestách, predstavil nám jeho najobľúbenejšie, ale aj tie, ktoré sa ešte len chystá prečítať. Spôsob, akým pracuje s knihou a zaujme poslucháča, je obdivuhodný. Všetci, malí i veľkí, sme načúvali so zatajeným dychom, čo sa v jednotlivých rozprávkach a príbehoch udeje ďalej. Dokonca žiaci dostali priestor texty dokončiť podľa vlastnej fantázie.
A potom? No ako inak! Ujo Mrkvička nám prezradil, ako to v skutočnosti bolo alebo aj nebolo. Skrátka, zanechal v nás zvedavosť a túžbu dozvedieť sa záver príbehov. Nejedného z nás texty natoľko zaujali, že by sme knihu radi dočítali do konca. Búrlivým potleskom, so širokým úsmevom na perách a plní odhodlania čítať, sme sa rozlúčili s pánom rozprávkarom. Možno sa niektorí z nás budú knihe tešiť práve pod vianočným stromčekomJ.
Bol to čas strávený nielen čítaním, ale aj plný zábavy, poučenia a inšpirácie. Ďakujeme, ujo Mrkvička.
POZRIEŤ FOTOGRAFIE V ALBUME.