Poprosiť o niečo a ďakovať sa učíme už ako malé deti. Dve „čarovné slovíčka" nás sprevádzajú po celý život. Možno práve každodenným používaním zovšedneli natoľko, že ich silu si ani neuvedomujeme.
Štvrtáci zo školského klubu sa počas októbra zamerali na vďačnosť. Premýšľali, za čo všetko sú vďační, kedy vďačnosť prejavia a kedy aj vyslovia slová vďaky. Zistili, že mnohé dary, ktoré im do života prichádzajú, berú ako samozrejmosť.
Úroda, potraviny, jedlo sú jednou skupinou darov, za ktoré je dobré ďakovať. Veď za voňavým chlebom sa ukrýva celoročný proces spolupráce ľudí a prírody. Cvikla, ktorá nám vyrástla v školskom záhone, tiež nie je samozrejmosť. Štvrtáci to už vedia a učia sa vedome ďakovať za všetko, čo im život ponúka. Ďakujme za všetko, čo od života dostávame, lebo čomu venujeme pozornosť, rastie a znásobuje sa.