Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 1. deň CESTA TAM

 

Nedeľa 10. marca 2019 bola dňom, kedy sme vyrazili na cestu do Lutonu vo Veľkej Británii, aby sme sa my štyri – Katarína Pecníková, Aďka Tomaníková, Natálka Kapustová a Kika Hudoba zúčastnili projektového stretnutia programu Erasmus+.

Najprv sme cestovali autobusom do Bratislavy, potom na letisko do Viedne a odtiaľ lietadlom priamo do Lutonu. Veľmi veterné počasie zapríčinilo nielen let na spôsob horskej dráhy, ale aj hodinové meškanie, a tak sme do Lutonu dorazili až po polnoci. Objednali sme si taxi do hotela a ubytovali sme sa asi o pol druhej slovenského času (vo VB je o hodinu menej). Rýchlo sme zaľahli v očakávaní aktivít nasledujúceho dňa.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 2. deň V DENBIGH PRIMARY SCHOOL

Večer, ako každý iný. Svetielka v uliciach však dýchali tajomstvom. Ranné prebudenie  bolo očarujúce. Po raňajkách sme sa spolu s dievčatami Luckou a Kikou vybrali do školy v mestečku Luton. Naša pani učiteľka Katka vybavila taxík a plánovaná cesta začala.  Na prvý pohľad škola vypadala malá, no postupne nám ukázala čarovné zákutia a na našich tvárach bolo vidieť očarenie, radosť, prekvapenie ale hlavne bolo cítiť lásku k deťom. Začalo sa zoznamovacie kolo, na toto stretnutie opäť prišli učitelia a žiaci zo 7 krajín: Lotyši, Portugalci, Taliani, Holanďania, Turci, Angličania a my Slováci. S niektorými účastníkmi sme sa už poznali, veď stretnutie u nás doma na Slovensku nebolo až tak dávno, keď všetci mali možnosť spoznať našu krajinu.  A potom nastal čas, ktorý bol len náš, obdivovali  sme výzdobu chodieb, no najviac nás lákalo nakuknúť priamo do diania v triedach.  Žiaci si plnili úlohy, niektorí pracovali s interaktívnou tabuľou, niektorí v skupinách, s pomôckami rôzneho druhu, nahliadli sme aj do zošitov či kníh. No radosť pozerať, s akým zanietením a disciplínou žiaci pracovali na hodine. Výzdoba tried svedčí o tom, že sa tu usilovne  pracuje. Mali sme možnosť nahliadnuť aj na hodiny telesnej výchovy. Z ozvučenej telocvične sa ozývala hudba a žiaci pod taktovkou  učiteľa cvičili do rytmu hudbyJ. Očarila nás hlavne disciplína v triedach ale i na chodbách. Po učiacom bloku nasledovala prestávka na školskom dvore. Naša Kika a Lucka sa zapojili do bežných detských hier vonkuJ, nabrali odvahu a komunikácia medzi nimi nabrala obrátky. Po výdatnom obede v podobe švédskych stolov sme sa pustili do rôznych aktivít. Naša Katka mala koordinačné stretnutia, dievčatá mali organizovaný program, kde si vyrobili z keramiky ryby, v zmiešaných tímoch mali ukuchtiť  podľa anglického receptu koláč, mali možnosť si vytvoriť  pomocou hudobných tónov pieseň alebo melódiu. Neskôr sme si medzi našimi krajinami vymenili ukážky národných tančekov. Príjemná atmosféra gradovala a my sme sa nenazdali a prvý deň sa blížil ku koncu. Vrátili sme sa späť na hotel a na záver dňa sme navštívili bowlingovú dráhu spolu so všetkými členmi Erasmu.  Naše dievčatá odchádzali s úsmevom na tvári a pevne verím, že prvá noc po krásnych zážitkoch nenechala dlho čakať a v očakávaní nového dňa sme rýchlo zaspali.
 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 3. deň ŠPORTOVÝ DEŇ

V utorok sme sa zobudili do pravého sychravého lutonského počasia. Raňajkami sme nabrali energiu, ktorú sme v ten deň naozaj potrebovali. Čakal nás športový deň.

Po príchode taxíkom do školy nás privítala ranná rozcvička. A hurá športovať! Každá krajina vytvorila skupinku so štyrmi anglickými dievčatami. Ja s Kikou, s našimi pani učiteľkami a s Angličankami sme zdolávali rôzne stanovištia. Strieľali sme z luku, hrali volejbal a futbal, boxovali sme. Pomedzi tieto aktivity sme sa s dievčatami skamarátili a rozprávali sa o všeličom. Dopoludnie nám ušlo ako voda. Potom sa išlo už ozajstne súťažiť. Telocvikár nás rozdelil do piatich tímov, kde sme však už boli pomiešaní, z každej krajiny niekto. Bola to prekážková dráha, museli sme byť naozaj rýchli. Tím, v ktorom bola Kika, sa umiestnil na prvom mieste. Môj tím až taký dobrý nebol, ale odniesla som si bronzovú medailu. Po odovzdávaní diplomov, medailí a odfotení sa nás čakal zaslúžený obed v Moat House. Cestou nás stihol poriadny lejak, a keďže väčšina z nás nebola na dážď pripravená, poslali nám na pomoc školský autobus. Hoci záchrana prišla len pár metrov pred cieľom, boli sme za ňu aj tak vďační.

Po návrate späť do školy sme mali pripravený trampolínový program. A neskôr sme išli na workshop o tom, aký negatívny vplyv má elektronika na telo. Potom nás čakala prezentácia tradičných jedál. My sme prezentovali našu krupicovú kašu, ktorá oslovila viacerých. Po náročnom športovom dni, premočení do nitky, sme sa vrátili do hotela.

Dali sme sa dokopy a o hodinku sme vyrážali na večeru do indickej reštaurácie. S našimi lotyšskými a talianskymi kamošmi sme sa hrali hry, navzájom sme sa učili slová z našich krajín a dobre sme sa napapali. Večer sme sa vrátili do hotela. Na ďalší deň nás čakal Londýn.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 4. deň LONDÝN

 

Po dvoch dňoch nabitých rôznymi aktivitami v Denbigh Primary School sme 13. marca vyrazili na výlet do Londýna. Po výdatných tradičných anglických raňajkách nás všetkých autobus odviezol do Greenwicha, kde sa začala naša prehliadka hlavného mesta Veľkej Británie. Na odporúčanie Louise, anglickej projektovej koordinátorky, sme zašli v Greenwich Market do obchodíka so sladkými karamelovými dobrotami Fudge Patch. Majiteľ, výrobca a predajca v jednej osobe bol očarujúci mladý muž, ktorý všetkých zákazníkov uchvátil svojou dobrou náladou a historkami o všelijakých zákazníkoch. Práve tu sme nakúpili svoje prvé sladké fudge suveníry a šli do prístavu, kde sme nastúpili na loď, ktorá nás dopravila až do centra Londýna k známemu London Eye.

Potom sme sa spolu s Angličanmi, Holanďanmi, Turkami a Portugalcami vybrali na prechádzku po miestach, ktoré v Londýne musí vidieť každý – Houses of Parliament, Westminster Abbey, St. James‘ Park, Buckingham Palace, Trafalgar Square. Tu sme sa od ostatných odpojili, aby sme uspokojili svoje nakupovaniachtivé duše a vybrali sme sa na Oxford Street. Kým sme sa niekoľko hodín motali po obchodoch, tak sa vonku zotmelo. Zašli sme sa ešte pozrieť na reklamami vysvietený Piccadily Circus a pomaly sme smerovali späť k London Eye, kde nás čakal autobus späť do Lutonu. Bol to naozaj dlhý a únavný deň, ale zároveň bol zaujímavý, zábavný a trošku dobrodružný.

 

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 5. deň CAMBRIDGE

 

Predposledný deň bol tiež výletný. Navštívili sme jedno z najznámejších univerzitných miest Veľkej Británie – Cambridge. Keď nám oznámili, že do múzea sa nedostaneme, lebo už tam pred nami prišlo veľa ľudí, aj sme sa trochu potešili. Mohli sme sa poprechádzať po tomto malebnom mestečku a popozerať sa po nejakých univerzitných suveníroch. Po obede v Pizza Hut a prechádzke v parku, sme sa vybrali k rieke Cam. Tu sme nastúpili do drevených člnov, ktoré nás zobrali na prehliadku univerzitných areálov z rieky. Musím povedať, že niektoré fakulty viac pripomínali zámky či kostoly než školy. Náš lodník nám porozprával mnoho zaujímavostí, napr. aké žartíky študenti vystrájajú, kde prednášal S. Hawking či ktorú univerzitnú budovu považuje princ Charles za najškaredšiu na svete. Z výletu v Cambridge sme sa vrátili do školy, kde nás čakala chutná večera, torta a rozlúčková diskotéka.

 

Piate projektové stretnutie programu Erasmus+ vo Veľkej Británii – 6. deň Cesta späť

 

Hoci cesta tam začala až popoludní, cesta späť začala veľmi skoro ráno. Už o 5:20 nás taxík spolu s našimi lotyšskými priateľmi vyzdvihol z hotela a odviezol na letisko. Boli sme všetci unavení a trochu smutní, že už sa náš pobyt v Anglicku skončil. Z letargie nás prebralo, keď nám pani pri „gate“ povedala, že máme príliš veľa tašiek a kufre budú musieť ísť do podpalubia. Samozrejme každý za 50 libier! Ale aj keď sa tvárila skepticky, podarilo sa nám nadpočetné kabelky napchať do príručnej batožiny. Teda všetkým okrem Adi, ktorá bola odhodlaná tú hroznú sumu zaplatiť. Napokon sa pani zľutovala. Kufor síce do podpalubia išiel, ale platiť sme zaň nemuseli. Uf. Po malom občerstvení na viedenskom letisku, sme nasadli do autobusu smer Slovensko. O pár hodín na to sme sa zvítali s našimi blízkymi na autobusovej stanici v Banskej Bystrici.