Deň štvrtý – Prezentácia o krajinách projektu, návšteva skanzenu a jedlo, veľa jedla

 

V stredu dopoludnia mali žiaci za úlohu prezentovať základné informácie a zaujímavosti o svojich domovských krajinách. V našom tíme boli za túto úlohu zodpovední Roman a Jakub. Aj keď boli trochu v strese, nakoniec to zvládli výborne. Najroztomilejšie boli pri prezentovaní britské deti a najmenej pripravení boli... Ale, nebuďme príliš kritickí. Po všetkých prezentáciách mal nasledovať online kvíz, v ktorom mali žiaci preukázať svoje novonadobudnuté znalosti. No hoci sa Lotyši hrdia tým, že majú najlepšie/najrýchlejšie internetové pripojenie (na svete), školská wifi nezvládla nápor toľkých internetovania chtivých jedincov a štrajkovala. Kvíz sa teda urobil po starom – spoločným čítaním otázok a vyvolávaním žiakov, ktorí sa prihlásili. Nevadí. :D

Nasledoval obed v školskej jedálni. Keby chcel niekto vedieť, mali sme hustú kuraciu polievku, vyprážanú rybu a zemiakovú kašu.

Po obede sme sa usadili do veľkého autobusu (s wifi!) a vyrazili sme na výlet do skanzenu v Ate. Cesta bola ako vždy dlhá a keď sme sa blížili k cieľu, asfalt náhle zmizol a zostala len prašná cesta, ktorou sa nedalo ísť rýchlejšie ako 25 km/h. Lotyšský skanzen pripomínal skanzeny slovenské. Prezreli sme si rôzne hospodárske budovy, stroje, predviedli nám mlátenie obilia, mletie múky v žarnove atď. Najlepšie však prišlo na koniec: otvorený oheň, drevený ražeň a kysnuté cesto. Vynikajúca kombinácia. Najprv sme sa na pásik cesta omotaný o koniec palice pozerali s nedôverou, ale čoskoro sme sa okolo ohňa tlačili takmer všetci (a niektorí aj dvakrát). Upečený „koláčik“ sme si mohli potrieť medom alebo višňovým džemom.

Ďalšia kulinárska zastávka bola v reštaurácii pri jazere v meste Aluksne. Dostali sme typické mexické buritos a typický lotyšský dezert. Bol ružovo-biely a veľmi sladký, ťažko opísateľný. Jedla bolo tak veľa, že sme to ani nevládali všetko zjesť. Počasie bolo celý deň veľmi príjemné, a tak sa deti hrali na ihrisku, mládežníci vystrájali na hojdačke a na móle a my sme si posedeli na lavičke. Čas sme si krátili hrou „pravda-odvaha“ a riadne sme sa nasmiali. Hlavne Lucka sa nebála urobiť čokoľvek, čo dostala za úlohu. A odvtedy si Lucka so mnou tyká! ;P

S plným bruškom sme sa vrátili do školy, kde žiaci prešli do starostlivosti rodín. Dúfam, že už veľa nejedli. Učiteľov čakala ešte trojchodová večera a to vám poviem, nie je žiadna sranda. A poznáte hru "ó mande mande flóre..." ? Tak tá sa stala hitom britskej skupiny detí.