Aktivity v školskom klube

Medzinárodný deň ľudskej solidarity sa slávi každoročne 20. decembra a bol vyhlásený OSN v roku 2005. Jeho hlavným posolstvom je pripomínať dôležitosť jednoty a spolupráce v boji proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a iným globálnym výzvam. 

V V. oddelení ŠKD sme diskutovali o tom, že nie všetci žiaci majú ľahký prístup k vzdelávaniu a sú aj takí, ktorí sa nachádzajú v náročnejších životných situáciách a potrebujú dodatočnú podporu pri dokončení svojho vzdelania. Veľa sme sa rozprávali o tom, ako by sme sa cítili my, keby sa tieto ťažké situácie týkali nás. Zhodli sme sa na tom, že by sme týmto našim rovesníkom radi pomohli. Pri hľadaní foriem pomoci sme natrafili na program Komenského inštitútu – Cesty k rovnosti. Pomáha školám, ktoré vzdelávajú deti z generačnej chudoby a každý deň bojujú nielen s pedagogickými výzvami, ale aj s nedostatkom základných prostriedkov. Spoločne sme sa rozhodli, že časť zisku z predaja našich výrobkov z vianočných trhov darujeme tejto organizácii. Každé euro robí rozdiel. Každý dar mení konkrétne životy.

Tento rok na seba zima  nenechala dlho čakať a už sme sa tešili z prvého snehu a silného mrazu. Takéto počasie nám pripomenulo, aké je dôležité myslieť na zvieratká, ktoré celú zimu trávia vonku. S deťmi zo IV. oddelenia sme si túto tému priblížili zábavnou a kreatívnou formou. Najskôr si deti vyskúšali priraďovať správne stopy zvierat k obrázkom jednotlivých živočíchov. V skupinkách diskutovali, porovnávali a hľadali rozdiely medzi stopami líšky, jeleňa či vtákov. Po poznávačke sme sa presunuli k tvorivej časti. Spoločne sme skladali drevené búdky pre vtáčiky, pri ktorých si deti potrénovali trpezlivosť, jemnú motoriku či schopnosť spolupráce. Keď už mali búdky hotové, pustili sa do ich maľovania. Každá búdka dostala naozaj originálny farebný dizajn. 

V treťom oddelení školského klubu detí sme sa venovali  zaujímavej téme, ktorá sa nám prepletala celým novembrom.  Na začiatku sme si prečítali legendu o svätom Hubertovi. Cez jeho príbeh sme sa dostali k poľovníkom a lesníkom, ktorí sa v zime starajú o les a zvieratká. Rozprávali sme sa o zvieratách, ktoré v zime potrebujú našu pomoc – prikrmovanie. V skupinách  sme  delili zvieratá na tie, ktoré môžeme vidieť aj v zime a tie, ktoré zimu prespia schované v úkrytoch. Rozprávali sme sa o vtáčikoch, ktoré odletia do teplých krajín a zároveň aj o tých, ktoré zimujú v našej prírode. Deti už vedia, aké potraviny im môžu sypať do kŕmidiel.  Počas zimy sa budeme starať o vtáčiky v našej  školskej záhrade.  Pri pospevovaní pesničky „Bude zima, bude mráz“  sme vytvorili krásnu nástenku, ktorú si môžete pozrieť vo vestibule školy.

V školskom klube detí sa tento rok do predvianočnej aktivity „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok“ zapojili všetky oddelenia, vrátane nášho VI. oddelenia. Spoločne sme chceli zistiť, koľko radosti a dobrej vôle dokáže ukryť obyčajná krabica od topánok – a ukázalo sa, že skutočne veľmi veľa.

Deti u nás v oddelení sa najskôr pustili do tvorenia vlastných pohľadníc, do ktorých písali milé odkazy, priania a povzbudenia pre tých, ktorí ich najviac potrebujú. Okrem toho, vyrábali aj vlastnoručne maľované drevené ozdôbky, pričom každá bola originálom plným fantázie.

Veľké poďakovanie patrí aj rodičom, ktorí svojimi darovanými vecami prispeli k naplneniu krabíc. Deti tak mohli vyberať darčeky, triediť ich a ukladať do jednotlivých krabičiek s maximálnou starostlivosťou a nadšením.

Spoločná aktivita všetkých oddelení nám opäť pripomenula, že aj obyčajná krabica od topánok môže niesť veľký význam. Stačí do nej vložiť trošku tvorivosti, ochoty pomôcť a veľa lásky.

Jeseň prináša do prírody aj do nášho školského klubu množstvo farieb, vôní a nových nápadov. Spoločne s deťmi sme sa preto v 1.B pustili do tvorenia, ktoré nám umožnilo nielen objavovať krásu tohto ročného obdobia, ale aj zoznamovať sa s novými výtvarnými technikami. Tentoraz sme siahli po technike tupovania a fúkania tušu cez slamku, ktorá deťom umožnila tvoriť zaujímavé rozvetvené tvary pripomínajúce jesenné stromy či vetvičky. Deti si samy akrylovými farbami vyrobili farebné pozadia, ktoré symbolizovali meniacu sa prírodu – od teplých oranžových tónov až po hlboké zelené a hnedé odtiene. Na nich potom pomocou tušu vznikli jedinečné „stromy“ s neopakovateľnými tvarmi. Na záver na stromy lepili opadávajúce listy ako symbol konca jesene. Každý obrázok bol originál a každé dieťa malo možnosť prejaviť svoju fantáziu.

A aby naša symbolická rozlúčka s jeseňou nebola iba o výtvarnom prejave, rozprávali sme sa o tom, aké zmeny prináša jeseň – padajúce lístie, skracujúce sa dni, chladnejší vzduch aj prípravy zvierat a rastlín na zimu. Deti diskutovali o tom, čo majú na jeseni najradšej. Inšpiráciu hľadali všade okolo seba- na prechádzkach, v knihách, v dielach výtvarných majstrov a spoločne sme hľadali krásu aj v upršaných dňoch.

Tvorivá aktivita bola zároveň príležitosťou na budovanie priateľstiev. Deti si navzájom pomáhali, radili sa, zdieľali svoje nápady a tešili sa z výsledkov ostatných. V našom školskom klube tak okrem umenia vznikajú aj pekné vzťahy, ktoré sú rovnako dôležité ako každé nové poznanie. Jesenné tvorenie nám všetkým prinieslo radosť, dobrú náladu a pocit, že aj v jednoduchých technikách sa skrývajú veľké možnosti.