Ako často lietate lietadlom? My sme leteli (pre niekoho rutina, pre niekoho prvýkrát) z Viedne do Amsterdamu. Hoci bolo na zemi pod mrakom, keď sme preleteli cez oblaky, otvorila sa pred nami nekonečná krajina pokrytá šľahačkou a ožiarená lúčmi zlatého slnka. Je to nádherný pocit. Keď sme po hodine a pol letu znova zostúpili pod oblaky, už to bola iná krajina plná vodných kanálov a veterných turbín - Holandsko.
Máme za sebou prvý pracovný deň v Holandsku, v meste Leiden. Naše stretnutie sa koná v malej, ale útulnej a modernej škole. Detičky na školskom dvore od 4 - 12 rokov už netrpezlivo čakajú, aby nás privítali. Majú pre nás prichystané pesničky. Na dvor sa dostaneme cez tunel vytvorený z najmenších detských ručičiek. Akú radosť majú deti, keď cez tunel prejde aj ich 65-ročný pán riaditeľ... :D. Z úsmevom na tvári zdraví deti. 
Sedíme v centre školského života. Okolo nás panuje rušná školská atmosféra. Dvere tried sú otvorené, deti sedia v menších skupinkách a sa venujú rôznym činnostiam. Aj my pracujeme. Dnes sme prezentovali našu krajinu, dedinu a školu pred kolegami zo šiestich partnerských krajín. Máme veľa spoločného a zároveň je každá škola jedinečná. Spojiť by nás malo i logo nášho projektu, ktoré sme mali za úlohu vymyslieť a predstaviť. Po vzájomnej dohode sme z tých najlepších vybrali tie prvky, ktoré budú tvoriť výsledné logo. A práve my zo Slovenska sme dostali za úlohu poskladať toto logo.
Hlavnou témou projektu je sociálno emocionálne učenie. V diskusii na túto tému sme si vymenili názory, postrehy a skúsenosti z praxe. Dohodnúť termíny ďalších projektových stretnutí nebolo vôbec ľahké. Nasledujúcu návštevu môžeme očakávať práve u nás na Slovensku. 24 detí a 12 učiteľov prívítame v Badíne 14. januára 2018. Celý týždeň budeme mať možnosť realizovať v praxi sociálno emocionálne učenie. A čo nás čaká zajtra? Čoskoro sa dozviete... :D
Sedíme v letiskovej hale, do odletu máme dve hodiny, tak spomíname, čo všetko sme za tie štyri dni vo svete zažili...V stredu bol pre nás najzaujímavejší deň. A myslím, že aj pre deti, ktoré sme počas vyučovacej hodiny mali niečo slovenské naučiť. Inak, v Jenaplan primary school De Dukdalf nezvoní zvonček, aby začal alebo ukončil hodinu... Pri raňajkách sa nás učiteľka z Lotyšska pýta: „Tak ako?“ Moja odpoveď: „Som troška nervózna.“ Najprv nerozumela prečo. No keď nás uvidela v škole, tak jej to bolo jasné. Rozhodli sme sa reprezentovať našu krajinu, obec a školu tak, že sme si obliekli kroje z nášho regiónu, a tak sme sa vybrali do triedy. Samozrejme sme hneď všetkých upútali. Deti netrpezlivo čakali, čo sa bude diať. Najprv sme si pripravili krátku ukážku rozprávky o Maťkovi a Kubkovi. Deti postavičky opísali, aj psíka Dunča, a potom si na papier nakreslili valašku so slovenskými ornamentmi. Krásne kreslili, zdobili, pýtali sa, rozprávali sa s nami. Chceli sa pochváliť, ako im kreslenie ide. A boli naozaj šikovné. Tie, ktoré skončili skôr, mohli riešiť obrázkové sudoku, alebo prejsť bludiskom spolu s Maťkom a Kubkom. Na záver nášho stretnutia s deťmi sme im pustili ľudovú pesničku Po valašsky od zeme a aj sme si zatancovali. Táto časť sa im náramne páčila. Skákali z nôžky na nôžku, každý sa chcel predviesť. Zavískali sme, zapískali a dostali sme obrovský potlesk. Spoločná fotografia s pani učiteľkou a deťmi bude pre nás krásnou pamiatkou. Po krátkej prestávke sme pokračovali s druhou skupinou. Tentokrát to boli menšie deti vo veku 5 – 6 rokov. Tieto si namiesto valašky pripravili pukancovú ovečku. A nielen deti, ale aj naši projektoví kolegovia boli uveličení z našich krojov. Spoločné fotenie je toho dôkazom. Poobede sme si v rámci besedy o sociálno emocionálnym učením pozreli film „Alphabet“ o vplyve školy na tvorivosť detí v Číne. Pracovný deň sme zakončili vytvorením programu školiacej aktivity pre žiakov, ktorí navštívia Slovensko v januári. Čaká nás veľa nových zážitkov a skúseností, preto máme pred sebou ešte veľa práce.
Po úspešnom odprezentovaní našej krajiny dediny a školy sme sa na jeden deň stali aj turistkami. Po raňajkách sme nasadli na double-decker vlak, ktorým sme sa odviezli do Amsterdamu. Cestou sme mali nádherný výhľad na krajinu, polia, kvetinové záhony, pasúce sa ovce, kone či kravy, na nekonečné vodné kanály oddeľujúce jednotlivé polia alebo políčka. Hlavná stanica v Amsterdame je rušné miesto, odkiaľ sa do ulíc vyrojilo množstvo turistov. Je to kozmopolitné mesto, plné obchodíkov so suvenírmi, syrmi a inými lákadlami pre turistov a kultúrnych pamiatok, no hlavne bicyklov. V obleku či v sukni, do práce alebo do školy tu ľudia jazdia na dvoch kolesách a dosť rýchlo. Najviac nás ale zaujal kvetinový trh, ktorý bol plný vôní a farieb. Hoci jeseň nie je práve sezóna kvetov, predavači mali v ponuke aj živé tulipány a iné pestrofarebné kvety.
Prešli sme vyše 13 kilometrov po uliciach a uličkách tohto veľkomesta, nafotili zopár spomienkových fotografií a večer sme v hoteli začali baliť kufre. Prvé nadnárodné projektové stretnutie máme za sebou. Je čas vrátiť sa späť domov. Veď ako sa vraví: „Všade dobre, ale doma je najlepšie.“ 
FOTOGALÉRIA