• 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyšsko Gaujinea

          • Deň štvrtý – Prezentácia o krajinách projektu, návšteva skanzenu a jedlo, veľa jedla

             

            V stredu dopoludnia mali žiaci za úlohu prezentovať základné informácie a zaujímavosti o svojich domovských krajinách. V našom tíme boli za túto úlohu zodpovední Roman a Jakub. Aj keď boli trochu v strese, nakoniec to zvládli výborne. Najroztomilejšie boli pri prezentovaní britské deti a najmenej pripravení boli... Ale, nebuďme príliš kritickí. Po všetkých prezentáciách mal nasledovať online kvíz, v ktorom mali žiaci preukázať svoje novonadobudnuté znalosti. No hoci sa Lotyši hrdia tým, že majú najlepšie/najrýchlejšie internetové pripojenie (na svete), školská wifi nezvládla nápor toľkých internetovania chtivých jedincov a štrajkovala. Kvíz sa teda urobil po starom – spoločným čítaním otázok a vyvolávaním žiakov, ktorí sa prihlásili. Nevadí. :D

            Nasledoval obed v školskej jedálni. Keby chcel niekto vedieť, mali sme hustú kuraciu polievku, vyprážanú rybu a zemiakovú kašu.

            Po obede sme sa usadili do veľkého autobusu (s wifi!) a vyrazili sme na výlet do skanzenu v Ate. Cesta bola ako vždy dlhá a keď sme sa blížili k cieľu, asfalt náhle zmizol a zostala len prašná cesta, ktorou sa nedalo ísť rýchlejšie ako 25 km/h. Lotyšský skanzen pripomínal skanzeny slovenské. Prezreli sme si rôzne hospodárske budovy, stroje, predviedli nám mlátenie obilia, mletie múky v žarnove atď. Najlepšie však prišlo na koniec: otvorený oheň, drevený ražeň a kysnuté cesto. Vynikajúca kombinácia. Najprv sme sa na pásik cesta omotaný o koniec palice pozerali s nedôverou, ale čoskoro sme sa okolo ohňa tlačili takmer všetci (a niektorí aj dvakrát). Upečený „koláčik“ sme si mohli potrieť medom alebo višňovým džemom.

            Ďalšia kulinárska zastávka bola v reštaurácii pri jazere v meste Aluksne. Dostali sme typické mexické buritos a typický lotyšský dezert. Bol ružovo-biely a veľmi sladký, ťažko opísateľný. Jedla bolo tak veľa, že sme to ani nevládali všetko zjesť. Počasie bolo celý deň veľmi príjemné, a tak sa deti hrali na ihrisku, mládežníci vystrájali na hojdačke a na móle a my sme si posedeli na lavičke. Čas sme si krátili hrou „pravda-odvaha“ a riadne sme sa nasmiali. Hlavne Lucka sa nebála urobiť čokoľvek, čo dostala za úlohu. A odvtedy si Lucka so mnou tyká! ;P

            S plným bruškom sme sa vrátili do školy, kde žiaci prešli do starostlivosti rodín. Dúfam, že už veľa nejedli. Učiteľov čakala ešte trojchodová večera a to vám poviem, nie je žiadna sranda. A poznáte hru "ó mande mande flóre..." ? Tak tá sa stala hitom britskej skupiny detí. 

          • 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyšsko Gaujiena

          • Deň šiesty – odchod z Lotyšska, príchod na Slovensko

             

            Posledný deň. Lúčenie. Objatia. Smútok. Plač. Niečo po deviatej nasadáme do autobusu, ktorý nás odvezie na letisko do Rigy. Dívame sa z okien a mávame na rozlúčku starým aj novým priateľom a známym. Možno nám je trochu ľúto, že odchádzame, možno sa už aj trochu tešíme domov. Tá ozajstná cesta späť sa však začne až o niekoľko hodín.

            Je pol jednej a stále máme čas, aby si dievčatá v Rige nakúpili nejaké oblečenie a suveníry. Chlapci také veci neriešia. J Všetci kupujeme čokolády značky Laima a stíhame si v starom meste prezrieť, čo sme nevideli pri našej prvej návšteve. Potom Lucka s Betkou oduševnene hádžu mince do automatu na autobusové lístky a Jakub s chuťou stláča správne tlačidlá a nepotrebuje si už ani zmeniť jazyk na angličtinu. (Mám jeden tip pre rižskú MHD – Skúste do ponuky automatu zahrnúť aj možnosť vytlačiť naraz viac ako len jeden lístok.)

            O piatej sa na letisku ešte raz stretávame s britským tímom. Mali smolu a zrušili im let. Po mnohých problémoch sa im, našťastie, podarilo dostať na ďalší, ale musia na letisku čakať až do deviatej večer. O tom čase sme my už niekde nad Poľskom. Posledný stres zažívame pri prebehu letiskovou halou, aby sme stihli „prípoj“ z Varšavy do Krakova. Pomaly sa stmieva, robíme si rovnaké foto ako pred niekoľkými dňami a nasadáme do mikrobusu, ktorý nás dopraví domov. Rozprávame sa o všeličom, podriemkavame a okolo pol jedenástej sa hodnú chvíľu snažíme nájsť otvorenú pumpu, kde by sme si mohli kúpiť niečo na jedenie. Posledné kilometre je v aute ticho, väčšina z nás spí. Okolo jednej v sobotu ráno sme už v Badíne a po jednom postupne prichádzame domov. Home sweet home. FOTOGALÉRIA

        • 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyšsko Gaujiena
          • 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyšsko Gaujiena

          • Deň piaty – tvorivé workshopy, piknik v zoo, rozlúčková párty v znamení letného slnovratu

             

            Tento deň nás privítal trochu pochmúrnym daždivým počasím, ale keďže boli naplánované tvorivé dielne, tak to nikomu z nás neprekážalo. Najprv si každý žiak vybral farebnú ceruzku, a podľa toho sa zaradil do jednej zo štyroch medzinárodných pracovných skupín. Roman a Ema mali šťastie a boli v skupine spolu. Jedna skupina sa učila tancovať tradičný tanec, druhá z farebných bavlniek vyrábala dekoratívny symbol slnka, ďalšia vyrábala lietadielko zo štipca a drevených paličiek, posledná omaľovávala ozdobné sadrové odliatky. Počas dopoludnia sa skupiny v dielničkách vystriedali. Učitelia zatiaľ plánovali ďalšie projektové stretnutie, ktoré sa bude konať v októbri na Sicílii. Samozrejme, že Betka a ja sme neodolali a tiež sme si vyrobili „slnko“ z bavlniek.

            Po obede vyšlo slnko a oteplilo sa. Všetci sme sa nalodili do veľkého autobusu a vybrali sme sa na prehliadku malinkej miestnej zoo. Okrem emu či pštrosa sme videli aj akúsi trojrohú kozu a nevideli „ovco-prasa“, ktoré sa pred slnkom schovávalo v domčeku. Najväčší úspech mali asi zajace, pre ktoré všetci trhali trávu kde sa len dalo. Pán riaditeľ (na diaľku) najviac ocenil obrovského kohúta J. Po prehliadke zoo sme sa presunuli k neodmysliteľnému jazeru, kde domáci vytiahli prenosné grily. Po fajných klobáskach, párkoch a čipsoch Betka dostala chuť na kávičku a my ostatní na zmrzlinu. Jakub si ešte robil zálusk na grilované marshmallows, ale zostali mu už len posledné dva, o ktoré sa podelil aj s pani učiteľkami. Je to charakter!

            Keď sme sa poriadne vyskákali a vybehali, vrátili sme sa do školy, kde nás čakala posledná aktivita pred rozlúčkovou párty. Dnešok bol dňom letného slnovratu, keď je deň najdlhší a noc najkratšia v roku. V Lotyšsku oslavu letného slnovratu berú veľmi vážne – obliekajú si kroje, na hlavy si dávajú vence z kvetov a spievajú okolo vatier. Preto boli v jednej triede na každej lavici pripravené kôpky dubových vetvičiek, lúčnych kvetov a tráv, z ktorých sme si aj my mohli uviť vence. Niektorým to išlo lepšie, iným horšie, ale nakoniec sme boli všetci krásne ozdobení. Naozaj pekná aktivita. Bol tu však malý háčik. Alergia. Jakub takmer okamžite očervenel a všetko ho svrbelo, Lucka a ja sme „iba“ kýchali a smrkali. Ale na fotkách to našťastie nie je vôbec vidieť. J

            Po slávnostných príhovoroch a poďakovaniach projektových koordinátorov nasledovalo občerstvenie, ktoré doniesli rodičia a žiaci, u ktorých boli ubytovaní zahraniční študenti. Nechýbali sušené brusnice, kysnuté buchtičky so šunkou, čerstvý syr a krekry s kôprom (ako inak). Na diskotéke sa striedali tradičné piesne aj najnovšie hity z celého sveta a predvádzali sme svoje tanečné (ne)umenie. Najmä tureckí žiaci to na tanečnom parkete poriadne roztočili. Keď sa zotmelo, znova sa rozpršalo a v školskom parku sa rozhorela obrovská vatra. Neskôr sme sa okolo nej rozostavili, aby sme počúvali tradičné lotyšské piesne, zajedli si trochu syra a vypili kvas. Ako nám povedali, vraj je to „zdravá kola“. Nuž a potom sme už len debatovali s priateľmi, robili si spoločné fotky, tancovali a niektorí riešili prvé lásky. Leto, prázdniny, mladosť – život je krásny! FOTOGALÉRIA

        • 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyššsko - Gaujiena
          • 3. projektové stretnutie Erasmus+ Lotyššsko - Gaujiena

          • Deň tretí - SEL olympijské hry, člnkovanie na jazere, aktivity v okolí školy a tanečný workshop 
            Myslím, že nebudem neskromná, keď poviem, že tento deň patril nám. Ráno, keď sme prišli do školy, sme zožali prvý úspech. Celý slovenský tím oblečený v tričkách s logom Erasmus+. Veľmi nám to pristalo. Do Lotyšska sme priniesli slovenskú vlajku, vlajku projektu Erasmus aj olympijskú vlajku, vyrobenú našimi žiakmi. Okrem toho sme priniesli aj motto našej SEL olympiády a text olympijskej hymny. Zhromaždili sme sa pred školou, kde sme po oficiálnom otvorení hier a zapálení olypijského ohňa odišli na štadión, kde nás už čakali vojaci domobrany, ktorí mali pre nás pripravené úlohy. Bolo ich 5. Prvou z nich bolo hádzanie granátu na cieľ, pričom si žiaci museli obliecť prilbu a vestu. Potom sa žiaci presunuli na stanovište kde ich čakalo "mínové pole", cez ktoré sa museli dostať do cieľa. Pri nesprávnom kroku vojačka zakričala BUM a ďalší člen tímu pokračoval v snažení o dosiahnutie cieľa. V tejto úlohe boli naši žiaci najrýchlejší. Treťou úlohou bolo za čo najkratší čas postaviť vojenský stan. Taktika síce bola, ale rúk bolo akosi primálo, tak aj pani učiteľky pomohli. Štvrtá a aj najzábavnejšia úloha bol štafetový beh cez prekážky. tu sme sa zdržali síce krátko, mali sme vynikajúci čas, ale nasmiali sme sa pritom až-až. Po hvizde si žiaci dali loplu medzi kolená, preskákali s ňou určitú vzdialenosť, potom si nasadili prilbu (mimochodom bola obrovská :DDD) a maskáčovú bundu (na tej bol problém zapnúť zips) a preplaziť sa cez prekážky. potom na konci skočiť do vreca a preskákať sa na koniec dráhy a späť. A mohol vybehnúť na dráhu ďalší športovec. Posledná disciplína bola tiež na čas. Najprv si všetci žiaci prevliekli pod tričko a kraťasy tenké lano (boli spojení ako jeden tím) museli spoločne prebehnúť určitú vzdialenosť s prekážkami, na konci zodvihnúť za špágaty uviazené vedro s vodou (akože toxickou) a bez rozliatia ju doniesť do cieľa. Okrem týchto piatich úloh si naši žiaci stihli vyskúšať i streľbu zo vzduchovky na terče a lezenie po preliezke. Našim najväčším súperom boli tímy z Lotyšska pod vedením Krišjanisa a z Turecka pod vedením Selima. Keďže vojaci veľmi po anglicky nevedeli, každý tím dostal na pomoc jedného žiaka z Lotyšska, ktorí športovcom prekladali zadania úloh. Bola to príležitosť precvičiť si angličtinu v reálnej situácii. Lebo bolo najozaj dôležité vedieť, čo bude vašou úlohou, aby ste získali body. Po splnení úloh náš čakal obed v školskej jedálni a po ňom vyhodnotenie a záverečný ceremoniál olympiády. Najprv zaznela hymna SEL olympiády. Bolo to super, ako všetky deti aj učitelia spoločne spievali. Vojaci body zrátali a Gunita vyhlásila výsledky. Všetci získali medaily za účasť a snahu o čo najlepší výsledok. Na treťom mieste sa umiestnil tím z Lotyšska, druhí skončili žiaci z Turecka a naši športovci získali prvé miesto a krásne medaily za svoju snahu. Zaznela slovenská hymna a my sme boli za to vemi hrdí a aj dojatí. Nuž a ako to na olympiáde býva, olympijskú pochodeň prevzala Louise, koordinátorka z Veľkej Británie, kde sa budú konať jarné SEL olympijské hry v marci 2019. A ešte spoločná foto na pamiatku (a nie jedna) a všetci sme sa pobrali na ďalšie aktivty, ktoré pre nás pripravili rodičia a mládež z Gaujieny. V medzinárodných skupinách sa deti vybrali na stanovištia, kde boli rôzne zábavné úlohy. Kreslenie ns dlný pás papiera, člnkovanie po jazere, skladanie puzzle, logické hádanky a tímové aktivity na porozumenie pokynov v angličtine. Za každú splnenú aktivitu žiaci dostali pečiatky, ktoré si nakoniec vymenili za sladkú odmenu. Keďže v tento deň nás poobede zo záhrady odohnal silný vietor a mrholenie, zostali sme v spoločenskej hale a čakali sme na príchod tanečno-hudobnej skupiny, ktorá nás všetkých vzala do tanca a naučili nás mnoho tradičných lotyšských tancov. A pretože my sme národ temperamentný, tancovanie sme si parádne užili (videá budú k dispozícii neskôr cez link na Twinspace portál). Bol to deň plný aktivít, zábavy, priateľských rozhovorov a smiechu. Mnohé sme sa naučili, dozvedeli a odkryli aj v sebe skryté talenty. Večer zašli naše deti  so svojimi hoťovskými rodinami na večeru a bowling do neďalekého mestečka Smiltene, alebo na jaydu na koňoch. Ja s Katkou sme boli na spoločnej večeri s učiteľmi a strávili sme veselý večer s deťmi z Anglicka a ich učiteľmi v kempingu Trissalinas. Mr. Nelson (učiteľ Adam) dokonca oželel zápas Anglicka na Majstrovstvách. A to už je čo povedať. :D FOTOGALÉRIA
        • 3. projektové stretnutie - Lotyšsko - Gaujiena
          • 3. projektové stretnutie - Lotyšsko - Gaujiena

          • Deň prvý - cesta do Lotyšska a stretnutie s rodinami
            Sú štyri rodiny ráno, rozvidnieva sa, pred školou stojí pár detí a rodičov pri minibuse. Posledné objatia a rady, nakladáme kufre a ideme pre Jakuba. Trošku zaspal. Budík nezvonil. :D Vyrážame na letisko v Krakove. Cesta ubieha pomaly, ale nám to nevadí. Podriemkávame. Pán šofér má plné auto vankúšov. Tešíme sa na cestu lietadlom, niektorí sa tešia no zároveň majú i obavy - veď letia prvýkrát. Prichádzame na letisko.Je malé, pred odletovou/príletovou halou robíme prvé spoločné foto. Vchádzame do haly a prechádzame letiskovou kontrolou, Roman takou podrobnejšou. :D Hľadáme bránu 5. Na monitore svieti nápis - Boarding - môžeme nastúpiť do lietadla. Tí, čo neleteli, sedia pri okne, aby si to čo najviac užili. Lietadlo vzlieta, letušky nás ponúkajú keksíkom a minerálkou, pozbierajú odpadky a už aj pristávame..."Vitajte na letisku vo  Varšave"... Let trval 35 minút. Letiskový transfer nás privezie k letiskovej hale a my smerujeme k ďalšej bráne. Máme chvíľu čas, tak decká pobehajú po obchodíkoch, zjedia si raňajky. Cesta do Lotyšskej Rigy je zaujímavejšia. Už len lietadlo malo zaujímavejší názov. Vitajte na palube lietadla "Bombarderek". Pilot Patrik troška nezvládol pristávanie a zabrzdil tak prudko, že sme skoro okúsili tvrdosť sedadla pred nami...:D Odkladáme si batohy do úschovne, pretáčame hodinky o hodinu dopredu a vyrážeme do centra Rigy, keďže máme asi 4 hodiny čas, kým príde posledná skupina študentov z Turecka. Stará Riga (ako ju volajú) je nádherná, starobylé domy, plno turistov, Rieka Daugava pretekajúca mestom. Pozreli sme si niektoré z pamiatok a dali sme si spoločný obed a ochutnali tradičnú lotyšskú kuchyňu. Vraciame sa na letisko. Prvých stretávame Angličanov. Zvítame sa,  Louise si pamätá naše decká. Zoznamujeme sa s jej kolegom Adamom. Decká začínajú komunikovať v angličtine. Je to super pocit pre učiteľa, keď vidí, že jeho snaha nevyšla nadarmo. Schádzame na prízemie letiska a stretávame sa s ostatnými skupinami z Holandska, Portugalska, Talianska. Lietadlo s tureckou skupinou mešká vyše hodiny. Čakáme v autobuse a je nám horúco. Keď konečne prídu, vyrážame autobusom do cieľa našej cesty - do Gaujieny. Je to dedinka 8 kilometrov od hranice s Estónskom. Malá Leila - 9-ročná Angličanka si sadá k našim deckám a kladie im zvedavé otázky. A naši žiaci sa poriadne snažia, aby sa dohovorili. Je 23:30 autobus zastavuje pred kaštieľom, ktorý kedysi patril lotyšskému  Barónovi fon Wulf. Teraz je to budova školy. Pred ňou stoja deti a rodičia, ktorí už netrpezlivo držia papiere s menom svojho hosťa. Decká odchádzajú do rodín. Jakub, Ema a Roman už poznajú svojich lotyšských kamarátov, ale Lucka a Veronika stretávajú prvýkrát svoje hostiteľské rodiny. Jedna vec nás zaujala. Je skoro polnoc a je len pološero a nie úplná tma. Lotyšsko je rovinatá krajina, slnko sa nemá kde schovať za kopec a navyše sme na severe. Tento jav tu nazývajú biele noci.  Decká odišli a my učitelia sa vezieme do Trissalinas - tu budeme bývať. Aké prekvapenie zažili tí, čo si poriadne nenaštudovali, aké miesto je to... :DDD Ja s Katkou sme sa ubytovali v malej chalúpke na ostrove v strede jazera, na ktorý viedol lanový drevený mostík. okolo prenádherná príroda, upravené prostredie a aj nejaké tie komáre. Ale to k bývyniu v kampingu patrí. Dobrú. FOTOGALÉRIA
        • AMAVET - Festival štyroch živlov
          • AMAVET - Festival štyroch živlov

          • 8. júna 2018 sme sa zúčastnili 1. ročníka súťaže pod názvom Festival štyroch živlov, ktorej miestom konania bolo Aurelium (Zážitkové centrum vedy) v Bratislave. Usporiadateľom súťaže bol Amavet – Asociácia pre mládež, vedu a techniku. Festivalu štyroch živlov sa zúčastnilo deväť tímov z piatich základných škôl na Slovensku (Trenčín, Modra, Divín, Nová Dubnica a Badín). Festival štyroch živlov je súťaž a zároveň prehliadka projektov a výskumných prác žiakov základných škôl formou panelovej/posterovej prezentácie alebo trojrozmerných exponátov. My sme si vybrali tému "Prečo sa lietadlá vznášajú vo vzduchu?" a spracovali sme ju formou panelovej prezentácie. Súťaže sa zúčastnili žiaci 3. ročníka našej školy Andrej Citara a Adam Koza. Porote a zúčastneným porozprávali o zrode aviatiky (letectva), o tom, čo všetko má vplyv na to, aby sa model lietadla udržal vo vzduchu, z čoho vyrábame modely na leteckom modelárstvom a čo všetko na to potrebujeme. Samozrejme nechýbala praktická ukážka.

            Okrem toho na chlapcov čakala možnosť nazrieť do Zážitkového centra vedy, kde sa mohli zoznámiť s najzaujímavejšími javmi z rôznych oblastí nášho života. Objavovanie a experimentovanie sa im veľmi páčilo.

            Na záver podujatia čakalo na nás vyhlásenie výsledkov. Bolo pre nás veľkým potešením, keď sme boli zaradení a vyhlásení medzi ocenenými. Cesta smer Bratislava bola dlhá, ale oplatila sa. Chlapci si zo súťaže odniesli špeciálne ocenenie, veľmi pekné vecné ceny, veľa vedomostí a krásnych zážitkov.
            FOTOGALÉRIA

        • Workshop Modrotlače
          • Workshop Modrotlače

          • Pozvali nás na celoštátne kolo súťaže LIEČIVÉ RASTLINY, 23. ročník, ktoré sa konalo v Krupine - Tepličky (Vyhlasovateľom súťaže je Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, organizátormi súťaže sú: Environmentálna poradňa Studnička, Slovenská botanická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied, Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave.No neboli sme tam ako súťažiaci ;). Súčasťou programu každoročne bývajú aj tvorivé dielne rôzneho zamerania, ktoré sa zväčša nejakým spôsobom týkajú rastliniek. Tento rok sa usporiadatelia rozhodli, že ponúknu objavovanie tajomstiev modrotlače. Veď k modrotlači je potrebné farbivo - pigment indigo a to sa získava z rastliny zvanej indigovník. Prizvali nás, mladých chemikov zo ZŠ Badín, aby sme im s tým pomohli a tajomstvá modrotlače odhalili. Anička, Lucka a Kristínka účastníkom ukázali, ako vzory našej modrotlače vznikajú, ako ich maľujeme a pani učiteľka Lucia proces modrotlače všetkým vysvetlila a aj predviedla ukážky farbenia modrotlačových pláteniek v kype  - farbiacej zmesi indiga. Každý jeden účastník dostal biele čisté plátenko, na ktoré si mohol rezervou/papom, krycou zmesou v modrotlači, namaľovať svoj vlasntý prírodný, ľudový či iný vzor podľa svojej fantázie. Všetky pomaľované plátenká sme vzali a keď pap na ne nanesený zaschne, nafarbíme ich v škole na chemickom krúžku v indigu, operieme, vyžehlíme a pošleme každému jednému účastníkovi do jeho školy. No nerozprávali sme len o indigu a modrotlači. My totiž poznáme ďalší prírodný útvar, ktorý vieme využiť na prípravu farbiacej zmesi. Je to dubienka a z nej dubienkový atrament, ktorý  si už u nás v škole pár rokov chystáme a kreslíme s ním na hodinách výtvarnej výchovy. Náš dubienkový atrament sme priniesli aj do Krupiny a poslúžil na náčrt motívu, ktorý neskôr účastníci premaľovávali na plátenko. FOTOGALÉRIA

            Viac tu: https://mladychemik.webnode.sk/chemicke-projekty/modrotlac/workshop-v-krupine/

    • Kontakty

      • Základná škola s materskou školou, Tajovského 2, Badín
      • riaditel@zsbadin.sk
      • 048/418 26 32 - ZŠ 0911 717 381 - mobil 048/418 26 15 - MŠ - malá a stredná trieda 0911 317 381 - MŠ - trieda predškolákov (Skalica)
      • Tajovského 2, 976 32 Badín
      • 35677813
      • 2020947885
  • Fotogaléria

    • Vianočné tvorivé dielne
    • Rozprúdime regióny 2019
    • Pasovačka prvákov
    • Viedeň
    • Exkurzia do hlavného mesta
    • FESTIVAL VEDY A TECHNIKY CELOSLOVENSKÉ KOLO
    • Párty ako sa patrí
    • Poďakovanie
    • Exkurzia do Slovenského technického múzea v Košiciach
    • Návšteva Obecného úradu v Badíne
    • Komu sa nelení, tomu sa zelení (vlajka na škole)
    • V krajine remesiel