Deň šiesty – odchod z Lotyšska, príchod na Slovensko

 

Posledný deň. Lúčenie. Objatia. Smútok. Plač. Niečo po deviatej nasadáme do autobusu, ktorý nás odvezie na letisko do Rigy. Dívame sa z okien a mávame na rozlúčku starým aj novým priateľom a známym. Možno nám je trochu ľúto, že odchádzame, možno sa už aj trochu tešíme domov. Tá ozajstná cesta späť sa však začne až o niekoľko hodín.

Je pol jednej a stále máme čas, aby si dievčatá v Rige nakúpili nejaké oblečenie a suveníry. Chlapci také veci neriešia. J Všetci kupujeme čokolády značky Laima a stíhame si v starom meste prezrieť, čo sme nevideli pri našej prvej návšteve. Potom Lucka s Betkou oduševnene hádžu mince do automatu na autobusové lístky a Jakub s chuťou stláča správne tlačidlá a nepotrebuje si už ani zmeniť jazyk na angličtinu. (Mám jeden tip pre rižskú MHD – Skúste do ponuky automatu zahrnúť aj možnosť vytlačiť naraz viac ako len jeden lístok.)

O piatej sa na letisku ešte raz stretávame s britským tímom. Mali smolu a zrušili im let. Po mnohých problémoch sa im, našťastie, podarilo dostať na ďalší, ale musia na letisku čakať až do deviatej večer. O tom čase sme my už niekde nad Poľskom. Posledný stres zažívame pri prebehu letiskovou halou, aby sme stihli „prípoj“ z Varšavy do Krakova. Pomaly sa stmieva, robíme si rovnaké foto ako pred niekoľkými dňami a nasadáme do mikrobusu, ktorý nás dopraví domov. Rozprávame sa o všeličom, podriemkavame a okolo pol jedenástej sa hodnú chvíľu snažíme nájsť otvorenú pumpu, kde by sme si mohli kúpiť niečo na jedenie. Posledné kilometre je v aute ticho, väčšina z nás spí. Okolo jednej v sobotu ráno sme už v Badíne a po jednom postupne prichádzame domov. Home sweet home. FOTOGALÉRIA